Pán Božský

*40*

《Nikolas》

Nemohol som inak, iné riešenie nebolo, muselo to byť takto.
,,Pán Blleake v kancelárií vás čaká váš právnik a nejaký pán" oznámila mi moja sekretárka.
Len som prikývol a vošiel posledný krát do mojej kancelárie.
Chystam sa urobiť druhú najťažsiu vec v mojom živote. Predať moju firmu, moje impérium, ktoré som vybudoval skoro z ničoho.
,,Dobrý večer páni" vstupil som dnu.
,,Blleake" usmial sa kupec.
,,Pán Blleake" pozdravil sa firemný právnik.
,,Tak poďme, nech to máme čim skôr za sebou"
Prisadol som si k nim.
Následovala kopa papierovačiek, poučení a prehlásení, že som to v polovici prestal vnímať.
,,Dobre, ešte to treba podpísať tu a po prevedení peňazí na účet pána Blleaka je firma vaša pán Montesky"
Hodil som tam podpis a čakal na cinknutie telefónu, ktoré mi oznámi príchod peňazí.
Netrvalo dlho a na mojom účte sa nahromadila kopa miliárd.
,,Bola radosť s vami obchodovať pán Montesky" potriasol som si s ním ruku.
,,Potešenie je na mojej strane pán Blleake"
,,Pravem vám pekný zvyšok večera" povedal som a odkráčal preč.
Bude mi to tu chýbať, prirástlo mi to k srdcu.
,,Pán Bleeake" ozvala sa Megan, moja bývalá sekretárka.
,,Megan, budete mi chýbať" povedal som.
,,Nerozumiem pán Blleake, chystáte sa niekam?"
,,Práve som predal túto firmu, ale samozrejme pod podmienkou, že všetci zamestnanci ostanú na svojích miestach"
,,Čože?" ostala s otvorenými ústami.
,,Je to takto lepšie, prajem vám veľa úspechov Megan" usmial som sa a nastúpil do výťahu.
Pamätám si, ako som sem prvykrát vošiel. Nevyzeralo to najlepšie, ale ja som to vynovyl, opravil a urobil z toho to, čo vidím teraz. Už od mojích osemnástich som vedel, že toto je môj osud, moje druhé ja a teraz je preč.
Lenže inak to nešlo, viac ma bolel pohľad na Fallon, keď pretrpela tú svadbu... všetko do seba zapadá, ide to presne podľa plánu...
,,Si pripravený?" spýtal sa ma Konrád. Po tom ako so mnou minule nechcel hovoriť mal vraj "výčitky", no ja si myslím, že chce len peniaze za moju hlavu a plus dlží mi láskavosť.
,,Dá sa byť na to pripravený?: zasmial som sa.
,,Choď do riti Konrád..." pokrútil hlavou Eric, ,,stále máš možnosť si to rozmyslieť"
,,Nie nemám, pretože inak nikdy nebudem mať pokoj. Nebudem navždy mladý, aby som dokázal zabiť všetkých, ktorí si časom budú chodiť po odmenu a Fallon... budem mať dieťa a už len preto to musím urobiť, je to najlepšie riešenie"
,,Ej! Niekto tu bude otcom" uškeril sa Konrád.
,,Práve preto to nemôžeš Fallon urobiť!" presviedčal ma Eric.
,,Eric, sme priatelia už dlhé roky, vieš, že teraz už svoj názor nezmením, neexistuje iná možnosť"
,,Fajn je to tvoje rozhodnutie"
,,Len sa mi o ňu prosím postaraj, všetko musí ísť podľa plánu"
,,Jasné" pokrútil nesúhlasne hlavou.
,,Ona to pochopí Eric, som si tým istý, Fallon je najmúdrejšia žena akú som vide, miluje ma a ja milujem ju, odpustí mi"
,,Kiež by si mal pravdu"
,,Fajn, Blleake toto je ten chlap o ktorom som ti hovoril" ukázal Konrad na muža, ktorý práve došiel.
Vyzeral mlado, možno môj vrstevník.
,,Ideme na to" povedal som.

《Fallon》

Ráno mi bolo hrozne zle, len som sa doplazila ku kúpeľni a vyvracala sa. Takto to bude vyzerať celých deväť mesiacov? Ani som nad tehotenstvom veľa nerozmýšľala, popri celej situácii. Čo to asi bude? Chlapec, alebo dievča? Nech je to čo chce, hlavne, aby bolo živé a zdravé. Hmm... nad menami som nerozmýšľala už vôbec.
Čo tak Naomi? Alebo Sophie? A chlapec Lucas alebo Jon... hm aj Michael je pekné. Budem sa o tom musieť porozpravať s Nikolasom.
Kde dopekla trčí? Veď je skoro deväť hodín, už mal byť dávno doma. Zrejme šiel do firmy, keďže tam dlhšiu dobu nebol a určite treba upratať všetok neporiadok čo sa stal za jeho neprítomnosti.
Dotackala som sa ku kuchyni a otvorila chladničku.
Vybrala som z nej skoro všetko čo tam bolo a pustila sa do jedenia. Jahody, jablko, jogurt a bola tam dokonca aj omeleta. Všetko som do seba natiskala a umyla riad.
Vedela som, že je tu ešte jedna nedoriešena vec o ktorej musím s Nikom hovoriť. Včerajšia svadba... bola som k nemu až príliš krutá. Je to všetko preňho nové a tak sa snažil len aby som ja bola šťastná. Bola som hlúpa, že som naňho tak nepekne vyskočila. Citim sa pre to hrozne. Ako keby mi niekto zvieral žalúdok. Milujem ho a nechcem, aby si myslel, že som len nejaká ženská, ktorej nie je nič dobré.
Vzala som telefón do ruky a snažila sa mu dovolať, no nešlo to, bol nedostupný. Prečo je dopekla nedostupný? Možno len majú nejakú konferenciu a musel si vypnúť telefón. Hovorila jedna časť mňa, no druhá mi našepkávala, že to nie je najlepšie znamenia a že sa niečo deje. Som snáď už paranoidná? Dopekla! Stále je tu to zabíjania a človek už nevie kedy má oprávnenie sa strachovať. No čo ak? Čo ak sa mu niečo stalo a ja o tom neviem? Moje srdce sa rozbúchalo ako keby išlo o nejaký závod a ruky sa mi začali triasť. Musím... musím sa ukľudniť aspoň kvôli dieťaťu, nemôžem sa znepokojovať posledné čo chcem je oňho prísť. Neprežila by som to, síce je malinké asi ako fazuľa, no už som si navykla a nemôžem sa dočkať kým ho budem držať v náručí.
Znova som skúsila zavolať Nikovi asi o hodinu, no znova to isté a tak som sa rozhodla ísť za ním do firmy.
Stopla som si taxík a ten ma vyložil hneď pre Nikolasovou firmou.
Vstúpila som dnu a šla hneď smerom k jeho kancelárii a to k výťahu až na najvyššie poschodie.
,,Slečna pomôžem vám nejako?" ozvala sa Nikolasova sekretárka.
,,To je v poriadku idem za Nikolasom" povedala som a šla rovno.
,,Prepáčte slečn, ale momentálne to nebude možné" povedala celá bledá.
,,Čože? "
Má tam snáď niekoho? Nejakú ženu?! To ma donútilo sa pohnúť znova k jeho kancelárii.
,,Slečna nebude to možné, pretože pán Blleake dnes v noci tragicky zahynul" povedala s plačom.
Zastavila som v chôdzi, celý svet sa so mnou začal točiť, srdce mi vynechalo vo chvíľi keď dopovedala tú vetu. Nie, to nie je možné! Nikolas nemôže byť mŕtvy!
,,Č-čože?" povedala som napoli s plačom.
,,Dnes v noci ho zastrelil nejaký muž, telo zatiaľ nenašli, no podľa mňa už ani nenájdu. Spadol do veľmi silnej rieky a prúd ho už určite odniesol...."
Vôbec som ju nevnímala čo hovorí. Cítila som ako sa mi začínajú podlamovať kolená a pred očami sa mi zahmlievalo. Toto nemôže byť pravda. Kde je tá zkurvená skryta kamera?! Je toto snáď nejaký vtip?! Nikolas nemôže byť mŕtvy! Prosto nemôže!
Zviezla som sa k zemi nevnímajúc svet vôkol mňa. Bolesť akú som zažívala som necítila ešte nikdy v mojom živote. Chcelo sa mi umrieť.
,,Slečna! Slečna ste v poriadku?"
,,Volám sa Falloj Blleaková a som Nikolasova manželka, už viac nie som slečna" povedala som a pozbierala sa zo zeme. Milujem ho a chcem nosiť jeho meno až kým nezomriem.
,,Pani Blleaková, neviem či vám o tom váš manžel hovoril, no táto firma mu už viac nepatrí" povedala opatrne pridržiavajúc ma.
,,Ako je to možné?"
V podstate mi to bolo jedno, srať na firmu.
Nohy sa mi podlamovali pri každom kroku a srdce išlo prasknúť na tisíc kúskov.
,,Je mi to naozaj ľúto" povedala, keď sme boli vo výťahu.
,,Nejde to! Nejde si predstaviť, že tu nie je" môj panický plač musel zalarmovať asi každého v tejto prekliatej budove.
Cítila som ako keby mi niekto vytrol srdce zaživa, ako keby mi chýbala časť mňa, bez ktorej nedokážem žiť.
Až som sa zahykávala od plaču, nedalo sa to zniesť, bolo toho na mňa priveľa.