Pán Božský

*35*

《Fallon》

Dnu vošiel Nikolas celý od krvy.
,,Preboha!" vyhrlkla som vydesene.
,,Fallon" šepol a sotva urobil ďalší krok.
,,Čo sa stalo?"
Ihneď som bežala k nemu a podoprela ho.
,,Je to horšie ako som si myslel"
Pomohla som mu sadnúť do kresla.
,,Ako to? Povedz mi už dopekla čo sa stalo!" panikárila som.
V hlave mi behali myšlienky, že sa odtiaľto musíme čo najrýchlejšie dostať.
,,Je na mňa vypísaná odmena," mykol plecami ako keby sa ani nechumelilo, ,,boli traja... ozbrojení žoldáci. Je to zlé. Dostal som ich, ale čo príde na budúce? Neviem koľko ich tam ešte je." Zastonal od bolesti.
,,Nik, prosím poďme niekam do bezpečia" cítila som ako sa mi do očí hrnú slzy.
,,Fallon je mi to ľúto, tak veľmi ľúto, že som ťa do toho zatiahol"
,,Nie prestaň. Šla som s tebou dobrovoľne. Nik milujem ťa a nechcem, aby sa ti niečo stalo."
Kľakla som pred neho a pohladila ho po tvári.
,,Neviem čím som si ťa zaslúžil." usmial sa.
,,To je jedno, máš ma takže sa neopováž vzdať."
,,Ja sa nevzdávam, len neviem čo robiť"
,,Vymyslíme niečo, ale musíme sa najprv dostať do bezpečia. Neviem v týchto veciach chodiť, no navrhujem, aby sme šli niekam kde to nikto nepozná."
,,Viem kde pôjdeme" postavil sa a ja s ním.
,,Áno?... Kde?"
,,Z prvých zarobených peňazí som kúpil malý ostrov. Nie je to nič moc, no nikto nevie, že ho vlastním ja."
,,Dobre a kde to je?"
,,Je súčasťou Filipín. Už som naňho celkom aj zabudol, tak ako na Erica..." vyzeral zamyslene.
,,Aký Eric?" spýtala som sa.
,,Je to dávny priateľ. Mal som v ňom oporu, no neviem či mu môžem veriť aj teraz. Je to ako keby bol celý svet proti mne"
,,Ja viem, no máme nejakú inú možnosť? Čo od neho vlastne potrebuješ?"
,,Zbrane. Musím mu zavolať..." povedal a odkráčal k balkónu.
Znova je to tu, no tentokrát mi niečo dalo nádej, že keď sa toto celé skončí budem konečne šťastná. Neviem kde moje vnútro vzalo túto myšlienku, no donútilo ma to usmievať sa. Zvládneme to. Musíme.

《Nikolas》

Mal som snáď nejakú inú možnosť? Ja osobne neverím nikomu. Ľudia sú zlí, podrážajú pri prvej príležitosti, nikomu sa nedá veriť. Loyalita v dnešnej dobe neznamená nič, je to len bezvýznamné slovo, ktoré je nahradené úplatkami a známosťami. Je to zvláštne, že si to myslím ja, práve ten čo toto všetko má. Avšak uvedomí si to len málo mocných ľudí a to tí, ktorí si svoju cestu vybojovali sami tak ako som to urobil aj ja. Bola to dlhá cesta, no nakoniec som to dokázal.
Viem, že okrem toho tu existuje ešte jedno riešenie ako z toho vyviaznuť živý, no otázka znie: Som ochotný obetovať celý môj doterajší život, rodinu a firmu?
Dnes som tých troch zabil, no čo bude zajtra? Čo ak ich bude priveľa? Nikdy som sa nebál, no teraz... keď mám Fallon sa prvykrát bojím, že stratím niečo čo milujem. Tento pocit je pre mňa nový a vôbec sa mi nepáči.
Vzdychol som si a stlačil na tlačidlo volať.
Hneď po dvoch pípnutiach sa v telefóne ozval známy hlas.
,,Eric?" Povedal som opatrne.
,,Počítal som minúty kým mi zavoláš"
Znel vážne.
Nemám rád pocit, že niekoho o niečo prosím. Je to ako keby som bol bezmocný, neznášam to.
,,Povedz si sumu" povedal som nervózne.
,,Vieš o tom, že po tebe idú všetci?"
Ako keby ma nevnímal čo som povedal.
,,Viem" pregúlil som očami... ako keby ma mohol vidieť.
,,Čo s tým hodláš robiť?"
,,Niečo vymyslím"
,,A potrebuješ moju pomoc"
Kurva! To ho mám prosíkať?!
,,Potrebujem len kúpiť zbrane, môj predošlí dodávateľ je totiž mŕtvy" uchechtol som sa a oprel o zábradlie na balkóne.
,,Potrebuješ zbrane a moju pomoc"
Jeho hlas znel teraz viac priateľsky.
,,Stačia mi zbrane"
,,Dobre, stretneme sa zajtra, pošlem ti adresu a byť tebou z toho hotela by som hneď odišiel, pretože všetci už poznajú tvoju adresu takže sa zbaľ a vykop ten svoj zadok niekam preč" zasmial sa.
,,Ach kurva..." vzdychol som si a zložil.
,,Fallon?" vošiel som naspäť dnu.
,,Len poď Blleake" uškeril sa na mňa cudzí chlap.

《Fallon》

Srdce mi divo bilo a mala som pocit, že omdliem. Toto je koniec? Koniec môjho krákeho života?
,,Pusti ju" povedal Nikolas chlapovi, ktorý ma držal v zajatí so zbraňou pritisnutou na mojej hlave.
Celá som sa triasla, nedá sa ani slovami popísať čo v tejto chvíli prežívam.
,,Nie si v pozícii hovoriť mi čo mám robiť" v ušiach zaznel hlas toho hajzla.
,,Nie si tu pre ňu, ale pre mňa, takže ju nechaj na pokoji"
Nikolas nevyzeral, že je nervózny, alebo niečo podobné, práve naopak zda sa byť úplne kľudný. Ako môže byť pokojný vo chvíli ako je táto?!
Mykla som sa, no nepomohlo nič.
,,Máš pravdu, no heslo znie žiadni svedkovia, no nie?" zasmial sa.
,,Povedz koľko ti sľúbili, dám dvojnásobok" povedal ako keby sa nechumelilo a pristúpil bližšie.
,,A prísť o potešenie zabiť ťa?"
,,Urobme to takto, ty mi povieš sumu, ja ti ju dám a necháš ju ísť"
,,Prečo by som to mal robiť?"
,,Pretože si žoldnier, ide ti o prachy" rozhodil rukami.
,,Vieš, že ťa môžem zabiť hneď teraz?"
,,Ešte si to neurobil. Takže ako znie tvoja požiadavka?"
Pozerala som na Nikolasa, jeho ladné pohyby a snažila sa prísť na to, čo tým myslí. Musí predsa vedieť, že nás nenechá len tak ísť a ja bez neho tiež neodídem. To nech sj vyhodí z hlavy.
Musím toho idiota nejako rozptýliť a dať tak možnosť Nikolasovi niečo urobiť.
Držal ma pevne, skoro som sa nemohla hýbať. Moja výška však bola tentokrát výhodou. V úrovni mojej päste bol jeho rozkrok. Ak to neurobím, možno sa to skončí zle, je to päťdesiat na päťdesiat. Pozrela som Nikovi priamo do očí a v tej chvíli z celej sily udrela na najcitlivejšie miesto mužského tela.
Odrazu som mala obe ruky voľné a ten chlap na chvíľu stratil kontrolu nad celou situáciou.
,,Ty štetka!" zvrieskol a chystal sa na mňa vystreliť. Je rad na Nikolasovi ja som urobila čo bolo v mojích silách.
Všetko sa udialo až priveľmi rýchlo, ani som sa nenazdala a zaznel výstrel, výkrik a potom ma už Nikols držal v náručí. Adrenalín vo mne mi nedovoľoval zistiť či to ten výkrik bol môj, Nikolasov, alebo toho chlapa. Bála som sa obzrieť, bála som sa zistiť kto schytal guľku. V ušiach som mala zaľahnuté, Nikolasov hlas znel ako keby bol niekde na konci prázdneho tunela.
,,Už je dobre" hladil ma po vlasoch, ,,Fallon, musíme odísť" náhlil ma.
Pomohol mi postaviť sa a vtedy som uvidela krv na podlahe. Nechcela som sa obzerať čo iné by som ešte uvidela, len som rýchlo utekala za Nikom.