Pán Božský

*36*

《Fallon》

S Nikolasom sme sedeli v aute a mali namierené po pravde ani neviem kam. Znova, už ma to celé unavuje. Som až príliš vyčerpaná, aby som rozmýšľala nad situáciou v ktorej som sa ocitla. Nehovoriac o otázke, ktorá stále vysí vo vzduchu. Treba vyriešiť mnoho otázok a ja mám chuť sa vzdať. Mám pocit ako keby som sa stále len sťažovala...
,,Kam ideme?" spýtala som sa.
,,Eric mi poslal adresu, kde sa stretneme. Vezmem zbrane a potom uvidím čo ďalej" vzdychol si.
,,Existuje snáď riešenie, ktoré by to vyriešilo?" zasmiala som sa ironicky.
,,Čoskoro sa to skončí"
,,Čoskoro? To je príliš obsiahly pojem!"
,,Ja viem"
,,Bože už ma to nebaví" vzdychla som si. Bola som si vedomá toho, že doňho rýpem a som hnusná, no už to prosto nezvládam.
,,Fallon..."
,,Nie, mám toho už dosť. Koľko to ešte potrvá? Nemôžem si ani vydýchnuť v strachu, že ma niekto zabije! A čo ak som naozaj tehotná? "
A do riti!
Vystrašene som naňho pozrela. Nikolas prudko zabrzdil až so mnou trhlo a upramil na mňa pohľad.
Toto som nemala hovoriť! Vôbec! Ach Bože! Ako to teraz ukecám? Samozrejme, že sa to už nedá.
,,Čože?" povedal nahnevane.
Nestačila som sa ani nadýchnuť a už pokračoval ďalej: ,,Fallon kedy si mi to ráčila povedať?"
Jeho hlas už znel miernejšie, no stále bol nahnevaný.
,,Čo si si myslel? Spali sme spolu niekoľkokrát musel si vedieť, že sa to môže stať" bránila som sa.
,,Preboha jasné, že som to vedel, ale prečo si mi to nepovedala skôr?"
,,Pretože si nie som na sto percent istá"
,,A kedy si budeš istá?" znova znervóznel.
,,Keď si urobím test?" vygúlila som naňho oči.
,,Kurva!" zkríkol.
,,Och ty si ten posledný čo má právo kričať na mňa!" zvýšila som hlas.
,,Ako keby som ja za to mohol!"
,,Prosím? Snáď za to môžem ja?!"
Penila som ako fúria.
,,Falllon..."
Ani nestačil dopovedať a ja som už otvorila dvere.
,,Fajn choď do riti!" skríkla som a vystúpila.
,,Kriste pane! Vráť sa naspäť do auta"
Počula som ho za mnou kričať.
Prešla som len zopár krokov a konečne si uvedomila, že takto ďaleko nezájdem.
Nikolas šiel na aute popri mne a kričal na mňa dookola to isté, aby som si sadla naspäť na miesto.
,,Tak sadneš si už?" zakričal.
Poznáte ten pocit, keď viete, že bez pomoci istej osoby sa nezaobídete, ale aj napriek tomu sa nechcete vzdať tak rýchlo a trochu ho potrápiť? No... to je môj prípad práve teraz.
Chápem ho praskli mi nervy a prehnala som to, no teraz nebudem škemrať o odpustenie.
,,Počula som snáď prepáč Fallon bol som totálny debil?" zastavila som sa.
,,Čože? " vypleštil na mňa oči.
,,Nie? Ach ták dobre potom" znovu som sa pustila do chôdze.
,,Počkaj!"
Nepočúvala som ho iba som si šla svojou cestou pri krajnici s rukami založenými na hrudi.
,,Ak si myslíš, že sa budem ospravedlňovať si na omyle" zakričal.
,,Naozaj?" povedala som ironocky a zasmiala sa.
,,Dopekla nastúp už!"
,,Ach žeby som niekde v diaľke začula mrzí ma to, nemyslel som to tak?" znova som zastavila a robila sa, že rozmýšľam.
,,Ja to neurobím" povedal a ja som sa opäť pustila do chôdze.
Kráčala som takto už asi päť minút v tichej domácnosti.
,,Dobre, ak nenastúpiš nechám ťa tu" oznámil.
Blafuje!
Noo... čo ak nie? Čo ak to myslí vážne? Čo urobím potom? Dobre, keďže som tvrdohlava posledný pokus, nenechám ho vyhrať bez boja...
,,To je mi ale divné, zdalo sa mi ako keby som počula prepáč Fallon viem, že som urobil chybu"
,,No dobre! Prepáč nemyslel som to tak... Spokojná?"
Hmm... nadmieru...
Len som sa usmiala a sadla naspäť na miesto spolujazdca.
,,Kristepane! Presne pre toto som nechcel mať žiadnu ženskú na viac ako týždeň!"  vzdychol si.
Fajn ešte ho trochu potrápim...
,,Čo tým chceš povedať? Že ma už nemáš rád?!" zvýšila som hlas.
,,A je to tu... Len zachovaj kľud dobre? Nič také som predsa nepovedal..."
,,Ale myslel si si to!"
,,Ježiši nie! Nemyslel som si to! Môžme prosím ťa v kľude pokračovať ďalej?"
,,Ak prestaneš byť taký idiot tak hej" otočila som hlavu k oknu, no aj napriek tomu som videla ako poriadne stlačil volant a nervózne vydýchol.
Musela som sa zasmiať, páči sa mi znervózňovať ho.
O niekoľko minút na to sme odbočili z asfaltovej cesty na poľnú.
Všade vôkol nás nebolo nič len čistá planina. Na športovom aute s nízkym podvozkom sa po štrku išlo ťažko, no aj napriek tomu sme sa dostali k cieľu. Teda... aspoň dočasnému.
Nikolas vystúpil a po chvíli aj ja.
,,Stále sa so mnou nerozpávaš?" spýtal sa.
,,To hovoríš so mnou?" Nadvihla som obočím. V kútiku duše som sa však smiala.
,,Ale no tak"
Priblížil sa k môjmu krku a začal ho ponaly bozkávať. Dobre vedel, že je to citlivé miesto a ja mu ihneď podľahnem.
Zastonala som a zaklonila hlavu dozadu.
Netrvalo dlho a dvere drevenej chatky pred nami sa otvorili.
Nikolas prestal a ja som ho mala chuť umlátiť.
,,Nikolas" povedal drsný, mužský hlas.
Chlap čo stál vo dverách vyzeral ako SBSkár z nejakého klubu. Obe ruky mal potetované a piersing v obočí.
,,Eric" odpovedal Nik s úsmevom.
Neváhal ani sekundu, chytil ma za ruku a ťahal dnu.
Dnu to bolo skoro prázdne, jednoduchá kuchyňa a v strede obývačky mohutný gauč pri ktorom boli na zemy obrovské kufre.
Cítila som sa trápne, čo ak nás videl ako sa bozkávame?
,,To je všetko čo som zohnal"
Nik sa sklonil a rozzipsoval jeden z kufrov.
Iba som naprázdno prehĺtla. Toľko zbraní tam bolo. Nik si pozorne prezeral každú jednu.
,,Fajn vezmem to" prehlásil a vytiahol z vreck poriadny balík peňazí. Po pravde nemám ani tušenia ako sa mi zmestil do vrecka. Naozaj nechápem.
,,Preboha boli sme ako bratia myslíš si, že od teba vezmem peniaze? Nastane čas, keď aj ja budem znova potrebovať pomôcť"
,,A ja ti rád pomôžem, no poznáš ma nenášam byť niekomu dlžný, takže si tiw peniaze vezmi" povedal Nik.
,,Dobre, ale určite to nebolo toľko, koľko máš v ruke"
,,Fajn tak povedz koľko"
Nikolas začal počítať peniaze čo mal v rukách.
O chvíľu prestal a podal mi polovicu z toho čo ponúkal pred tým.
,,To by malo byť dosť"
,,Kúpim ti za ne svadobný darček" zasmial sa a pozrel na mňa.
,,Ak toto všetko prežijeme" usmial sa Nik.
Ja som len nadvihla obočím.
,,Si predsa jeden z najlepších kto ak nie ty by prežil túto situáciu?"
,,Neviem, no musíme čo najskôr odísť z mesta. Rád som ťa opäť videl" povedal Nik.
,,Aj ja teba"
Nikolas ma znova ťahal von aj s kufrom za zadkom.
,,Fajn čo teraz?" spýtala som sa.