Pán Božský

*33*

《Fallon》

,,Povedz aké chceš" šepol mi do ucha Nikolas, keď sme boli v predajni s autami typu lamborghiny a bentley. Ako si mám medzi týmto vybrať?
Nervózne som prestúpila z nohy na nohu, keď mi v tom do oka udrelo čierne bmw.
,,Čo tak tamto?" ukázala som naň.
,,Hm, môže byť" mykol plecom a šiel zariadiť všetko potrebné.
Nikdy by som si nemyslela, že sa môj život takto zmení, neviem čo bude zajtra a ani keď sa toto celé skončí. Čo ak ma Nikolas odkopne?
Večer mala byť tá charitatívna akcia a ja som nevedela čo od toho čakať. Môže sa to všetko zvrtnúť a ja ostanem s guľkou v hlave? Možno by som tam vôbec namala ísť, no predsa ho v tom nenechám samého. Situácia je vážna a tak ako som pred tým bola kľudná teraz začínam panikáriť z mnoha dôvodov. Čo viac zabíjala by som za kúsok sladkého. Hm. Čokoláda....
,,Fajn, ubytujeme sa v nejakom hotely, ty potrebuješ šaty a ja oblek takže budeme musieť skočiť na nákupy" pregúlil očami ako keby sa nechumelilo.
Nechápem ako môže zvládať celý tento zmätok. Ja zas mením nálady ako keby som bola tehotná.
Zasmiala som sa, no v tom mi úsmev hneď zamrzol.
,,Čo ti je smiešne" uškeril sa na mňa.
Mešká mi to. Dva týždne. Nemusí to nič znamenať ale normálne sa mi to nestáva.
,,Hej, Fallon" pohladil ma po líci.
,,Hm?" pozrela som naňho zmätene.
Nemôžem mu to povedať takto, len by to zhoršilo situáciu a čo viac nie som si tým sto percentne istá. Nechcem zbytočne vyvolávať paniku.
,,Deje sa niečo?"
,,Nie" vyhrkla som a usmiala sa.
Všimla som si, že sme dorazili do hotela čo vyzeral poriadne draho.
,,Čo tvoja firma? "
,,Čo s ňou?" spýtal sa, keď sme už kráčali k čiernovláske za pultom.
Pri hoteloch akým bol tento bola samozrejmosťou mramorová, prehnane luxusný nábytok a poslíčkovia obskakujúci bohaté dámy.
Po pravde som ani nevnímala čo Nikolas hovorí, bola som myšlienkami inde. Srdce mi bilo až prirýchlo a krv v žilách vrela. Čo ak to bude pravda? Čo ak som tehotná? Chce mať Nikolas vôbec niekedy deti?
Oprela som sa o pul a zhlboka dýchala. Nie! Nesmiem robiť unáhlené závery.
,,Hej Fallon si v poriadku?"
Znova som spadla do reality.
Pozrela som mu do očí a prikyvla, že áno.
,,Nezdá sa mi to" pokrútil hlavou.
,,Naozaj, nič mi nie je, len som trochu unavená"
,,Je tu aj Wellness, môžeme zájsť do vírivky" zašepkal mi do ucha a to mi vyčarilo úsmev na tvári.
Popri tom všetkom by dieťa nebol najlepší nápad. Nemôžem byť tehotná, proste to nejde! Ako mu mám vysvetliť, že potrebujem tehotenský test, bez toho, aby vedel aké mám podozrenie? Ach...
Vystúpili sme z výťahu a ja som sa trmácala za ním. Nutne potrebujem sprchu a posteľ. Všetko si to pekne premyslieť a vyriešiť to.
Po pravde trochu sa bojím jeho reakcie ak mu to poviem. Čo ak potom urobí nejakú hlúposť? Nikdy pred tým sme sa o dieťati nebavili a teraz nemám ani najmenšiu predstavu ako by mohol reagovať. Možno na mňa nakričí a možno ma prekvapí a bude sa správať normálne. O čom dosť pochybujem. Nikolas je veľmi prudký a nepredvídateľný, nikdy neviem čo od neho čakať.
Na rozum mi prišla aj myšlienka aké by to bolo keby som sa zaňho vydala.
Len som nad tým pokrútila hlavu snažiac sa to vypudiť s myslie, ale nešlo to.
Bol by vzorný manžel? Prestal by s tým zabíjaním? Prečo nad tým dopekla vôbec rozmýšľam? Doriti mala by som s tým prestať, pretože si tak v hlave vytvorím myšlienku na niečo čo sa nikdy nestane. On nie je typ na usadenie sa a rodinu. Aj keď... možno... Zmenil sa. Ak si spomeniem aký bol ku mne arogantný a hnusný teraz je to obrat o sto osemdesiať stupňov až ma to po pravde desí. Zmenil sa kôli mne?
Neustály nával ďalších a ďalších otázok na ktoré som nepoznala odpoveď na ubíjal.
Len som si bezvládne ľahla na posteľ a pozerala do stropu.
,,Ako vidím nakupovanie necháš na mňa" zasmial sa a priľahol si ku mne.
Cítiť znova jeho ruky na mojích bokoch vo mne vzbudzovalo chtíč.
Sladké, presladké pery mi pritisol na krk.
,,Ach!" zastonala som. Bol to ten najkrajší pocit a vedel ho vyvolať len a len on.
,,Mil..." zasekol sa a zamrzol v pohybe, ,,mi..myslím, že budeš tá najkrajšia žena na plese" povedal napokon.
Vedela som, že to len ukecal a chcel povedať niečo úplne iné, no nemala som sily zisťovať čo to bolo. Až príliš ma rozptyľovali jeho pery na mojom krku, jazyk pohrávajúci sa s ušným lalôčkom a nežné ruky zvierajúce môj zadok. Presne ten zadok, ktorý po tehotenstve už nebude rovnaký ako teraz. Zbohom moja postava, vitaj celulitída.
Jeho magický jazyk sa presunul k mojím prsiam a tým vyslal do môjho tela signáli, aby chcelo viac a viac.
Neodolám mu, nikdy mu nebudem vedieť odolať. Pocit, že je vo mne, napĺňa ma, vzdychá moje meno je viac ako čokoľvek na svete.
,,Potrebujem ťa" vzdychla som a začala ho vyzliekať.
,,Ee, vždy ťa len ošukám, ale ja ťa nechcem LEN ošukať. Chcem, aby si po mne prahla, kričala moje meno až kým ťa nedovediem na vrchol. Chcem, aby si bola moja, iba moja. Chcem ťa uctievať Fallon, pretože to si zaslúžiš"
Keď to dopovedal začala som plakať.
,,Hej, nie, nie, nie, nie... prosím len neplač, pretože ženy čo plačú ma desia" usmial sa a zotrel mi z tváre slzy.
,,Teba niečo desí?" zasmiala som sa.
,,Desí ma, že o teba prídem, desí ma, že sa zobudím a ty nebudeš pri mne, desí ma, že budem tvojou záhubou a zo všetkého najviac ma desí, že ak zistíš aké monštrum som odídeš odomňa"
Ak toto nebol citový výlev tak potom už neviem. Pritiahla som ho k sebe a objala. Ucítila som celú jeho váhu, keď na mňa ľahol aj jeho vtáka na mojom stehne.
,,Nič nemôže zmeniť to čo k tebe cítim" vyhrkla som.
Až keď som to vyslovila som si uvedomila čo som vlastne povedala.
,,Ako ma môžeš mať čo i len rada? "
Rukou som mu začala hladiť svalnatý chrbát. Dotyk jeho jemnej pokožky paralizoval celé moje telo. Tak veľmi by som mu chcela povedať, že ho milujem. Lenže ak to urobím bojím sa, ako sa zachová.
,,Nehovor to. To isté sa môžem spýtať aj ja"
,,Fallon ty si múdra, inteligentná, priebojná, krásna... ako by ťa niekto nemohol mať rád? Nedá sa to"
,,Ale dá, ver mi" vzdychla som si.
,,Popri tom všetkom, všetkom čo si videla si stále pri mne" povedal a mne sa do očí znovu nahrnuli slzy.
,,Nemôžem ťa predsa nechať tak. Nikdy by som nenechala osobu, ktorú milujem len tak bez opory"
Iba som privrela viečka a čakala čo sa bude diať.

Ahojte, túto časť by som chcela venovať na oslavu ukončenia písomnej časti maturity😂😂😂 snáď som prešla... dúfam... boli to neskutočne stresujúce chvíle počas ktorých mi od vás prišlo zopár naozaj pekných komentárov, ktoré ma povzbudili a ja som s úsmevom šla ďalej, ďakujem. ❤

Ps: je naozaj veľmi pravdepodobné, že sú tu gramatické chyby ospravedlňujem sa za to, ale chcela som ju vydať už dnes a po pravde písala som ju asi tri týždne stále ak som mohla a napadlo ma niečo som to sem šupla, dúfam, že sa vám bude páčiť aj napriek dlhému čakaniu.😊😊