Pán Božský

*9*

《Nikolas》

Urobil som hlúposť, že som ju pobozkal. Pane Bože ! Ak by ten výťah nezastavil zašiel by som ďalej. Tá žena ma láka ako zakázané ovocie, ktoré nikdy nebudem mať. Nesmiem ju mať iba by som ju zkazil a to by som radšej umrel chtíčom čo vo mne vyvoláva.
Založil som si ruky za hlavu a ďalej pozeral do stropu. Dnes sa mi akosi nechcelo spať. Respektíve chcelo ale moje myšlienky sa rozhodli nedovoliť mi to. Mám ju všade, jej vôňu, pohľad na jej rozpálené telo, chuť jej pier. Dá sa takto zaspať ?! Musím ju vytesniť z hlavy. Takto to ďalesj nejde. To čo sa stalo sa už nesmie opakovať. Hneď ako sa vrátime ju dám premiestniť o niekoľko poschodí nižšie. Čím ďalej tým lepšie. Zíde z očí zíde z mysli. No nie ? A ja práve toto potrebujem. Dostať sladkú, presladkú slečnu Whiteovú z mojej mysle. Dočerta, akoby si ju celú podmanila a nenechala do nej vpustiť nič iné iba seba samú.
Prehodil som sa na druhý bok snažiac sa zaspať, no nedarilo sa mi to.

《Fallon》

Dopekla aj s teouto snobskou posteľou ! Hoc by som ako veľmi chcela dnes na nej nezaspím. Otázkou však je či za to naozaj môže tá posteľ a nie oživená podobizňa gréckeho boha ležiaca vo vedľajšej miestnosti.
Vzdychla som si.
Nie, nie, nie ! Musím ho dostať z hlavy a to hneď !
Prečo sa takto správa ? Raz je neodolateľný a potom mu asi prepne a je z neho zas ten egocentrický maniak. Mohol mi aspoň ponúknuť ruku ale on sa na mňa pozeral tým svojím povýšeneckým pohľadom. Ako inak veď niesom žiadna bábika, som to len ja. Obyčajné, nezaujímavé dievča.
Slzy mi začali opäť stekať dolu lícom.
Môj milostný život bol na bode mrazu už odjakživa. Prvý bozk ? Pche ten som zažila dnes. A čo tak prvý sex ? Nie na toto ešte nedošlo a možno ostanem navždy panna. Som až príliš opatrná a dávam si pozor koho si púšťam do života. Nechodím do barov a nevláčim si domov cudzincov. A možno preto som sama, možno by som mala začať robiť práve takéto nebezpečné veci aby si ma nejaký muž všimol.
Rukou som utlmila vzlyk a pritiahla si k sebe perinu ešte viac.
Naučila som sa, že ľuďom netreba veriť a za svojím názorom si stojím. Toľko ľudí mi podkopalo kolená zatiaľ čo ja hlupaňa som im pomáhala ale nič to, už toho mám dosť a už nikdy nebudem tá dobrá. Za dobrotu na žobrotu. Takto to všetko funguje. Všetko dobré sa mi oplatí nešťastím tak načo ďalej pokračovať v robení toho dobrého ?
Utrela som si slzy a prerývane sa nadýchla.
Aj napriek tomu všetkému sa vždy správam slušne, pomáham ako viem, najbližším ľuďom sa snažím byť oporou a čo zato mám ? Som sama a navždy aj ostanem. Niečo ako snubenec a svadba mi nikdy nehrozí. Veď kto by ma aj chcel všakže ? Som nevýrazná, nízka a nie veľmi pekná. Nechcem si ani predstaviť ženy čo vystriedali Nikolasovu posteľ. Museli to byť samé modelky.
Potiahla som nosom a rozhodla sa zájsť do kuchynského kúta na vodu. Možno ak sa prejdem ľahšie sa mi zaspí.
Nohy som položila na ľadovú dlažbu a pomaly sa vliekla do kuchyne. Roztrasene som chytila pohár a nabrala si vody z vodovodu. Trochu ma to ukľudnilo no potom som skoro dostala srdcový infarkt.
,, nemôžete spať ? " opýtal sa hlas prichádzajúci od stola za mnou. Bola tma a miestnosť osvetľoval len mesačný svit.
,, nie a čo vy ? " vytlačila som zo seba a snažila sa zakryť známky plaču.
,, nie "
Počula som ako kráča ku mne, tak som sa rýchlo povzbierala, aby na mne nebolo nič vidieť.
,, väčšinou, keď neviem zaspať tak varím ale nechcel som vás
zobudiť "
,, nehovorte, snobské deti vedia variť ? " zahundrala som si popod nos a pregúlila očami.
,, neviete o mne nič " povedal už prísnejším tónom.
,, tak dotoho, hovorte, rada si vypočujem váš zdrvujúci príbeh "
,, do toho vás nič " zachmúril sa a vydal sa na cestu do jeho spálne.
Nie môj milý, ak si načal túto tému tak ju aj ukončime.
,, nie, nie, nie ! Teraz utekáš ? Si zbabelec ! " zakričala som a pustila sa za ním.
,, neviem o tom aby sme si
potykali "
Ironicky som sa zasmiala, ,, neodvádzaj od témy. Ako mám o tebe niečo vedieť keď mi to nepovieš ? Haa ? Ako ? " zastavil v pohybe, stále otočený chrbtom ku mne no nepovedal nič, ,, ako som mala vedieť či si bol odjakživa bohatý alebo nie keď o tebe nič neviem ? Tak na mňa aspoň nebuď sprostý ak mi to nechceš povedať, ja to chápem veď som cudzí človek ale potom sa nesťažuj ak niečo také poviem, pretože pravdy zrejme niesom hodná "
To bola len polovička toho čo som chcela povedať, aj by som pokračovala keby ma nebol prerušil.
,, som adoptovaný. Nikto o tom nevie okrem našej rodiny. " povedal a mne skoro spadla sánka.
On že je adoptovaný ? To nie je možne, nemôže byť.
,, č-č-čože ?! "
,, dobre si počula, ak to niekomu povieš, hocikomu, skončila si. Už si nikde ani neškrtneš o to sa postarám "
Nepochybujem, že áno ...
,, prečo by som to niekomu mala povedať ? Nie je to moje tajomstvo, nemám na to právo "
,, to je dobre " jeho hlas už bol pokojný a v jeho očiach bol vidieť hnev. Možno k jeho skutočnej matke.
,, prečo o tom nikto nevie ? "
,, lebo to takto chcem " odsekol a zrazu zmenil trasu a vybral sa k stolíku s fľašami alkoholu.
Je to až také hrozné, že sa musí napiť ?
Čo za tým všetkým je ?
V hlave sa mi vynáralo čím ďalej tým viac otázok na ktoré som potrebovala vedieť odpoveď.
Nastavil predomňa pohárik s whisky. Chvíľu som ho hypnotizovala snažiac sa upratať všetky prijaté informácie, no potom som to vzdala a prijala pohár.
Obaja sme zťažka dopadli na koženný gauč a štrngli si.
,, na slobodu " povedala som.
,, na slobodu " zopakoval a obaja sme si odpili.
Tvár mi zvráštila grimasa, taká silná bola.
,, a čo tvoja skutočná matka ? " nazbierala som odvahu sa ho to opýtať.
,, nenúť ma na to odpovedať "
,, a to už prečo ? " pozrela som mu priamo do očí.
,, lebo o tom nechcem hovoriť aj tak som toho povedal až až "