Pán Božský

*41*

《Fallon》

,,Mám vás niekam odprevadiť?" spýtala sa Meghan.
,,Nie to nebude nutné ja sa o pani Blleakovú postarám" začula som známy hlas.
,,Eric?" spýtala som sa prekvapene.
,,To je ona! Manželka pána Blleaka" niekto zakričal a v priebehu sekundy sa ku nám nahrnuli novinári. Nechápem odkiaľ vyšli, bolo ich tu toľko...
,,Ako znášate smrť svojho manžela?"
,,Myslíte si, že to bola samovražda?"
,,Budete dediť jeho majetok?"
,,Ako to, že ste sa vzali tajne? Šlo vám len o peniaze?"
Jedna otázka za druhou a všetky sa mi zapichovali rovno do srdca.
,,Myslíte si o mne, že som nejaká zlatokopka?!" Zvrieskla som plná hnevu a plaču zároveň.
,,Pani Blleaková čo budete teraz robiť?"
Strkali sa, predbehovali, pchali mi dektafóny k ústam.
,,Pozor!" kričal Eric a odbíjal ich na bok, aby sme mohli prejsť.
,,To vás baví tešiť sa z nešťastia druhého?!"
Vedela som, že čím viac budem otvárať ústa tým viac lží z toho vytvoria.
,,Čo hovoríte na tak krátke manželstvo?"
,,Je pravde, že ste tehotná?"
Otázky z nich padali jedna za druhou, nedalo sa to zniesť srdce mi pukalo...
,,Vypadnite!" zvrieskol Eric a otvoril mi dvere auta.
Celá roztrasená som do neho nastúpila.
,,Budú ta chcieť vypočuť policajti, zájdeme na políciu a vybavíme to ihneď" povedal.
,,Choď do pekla! Ja nikam nejdem! Zabili Nikolasa! Oni ho zabili!" kričala som.
,,Fallon, prosím ťa spolupracuj so mnou, odveziem ťa na policajnú stanicu, povieš, že o ničom nevieš, nič si nevidela a oni ťa prepustia"
,,Ako to, že si vôbec tu?!"
,,Nikolas mi povedal, aby som prišiel ešte pred tým než... "
,,Než ho zabili!"
,,Áno" povedal roztrasene.
,,Kto to urobil?!" spýtala som sa plná hnevu.
,,Ešte neviem"
,,Fajn, pretože toho zkurvysyna vlasnoručne stiahnem zaživa z kože a potom mu zlámem všetky kosti v tele, aby pocítil bolesť, ktorú teraz cítim ja"
Len nech sa mi dostane pod ruky a bude trpieť ako nikdy v živote.
Ani sama seba nespoznávam koľko hnevu a nenávisti sa vo mne skrýva.
Vstúpila som na policajnú stanicu a pri okienku som ohlásila svoje meno.
,,Samozrejme, počkajte chvíľu"
Neviem čo u nich znamená chvíľa, no sedela som tu v slzách pol hodinu kým ma vzali do tmavej miestnosti.
,,Dobre tak začnime Fallon... smiem vás oslovovať Fallon?"
,,Ak na tom trváte" mykla som plecom. Bolo mi úplne jedno ako ma bude oslovovat.
,,Čo ste robili včera medzi treťou a štvrtou ráno?"
,,Spala som v Nikolasovom apartmáne, pokial sa nemylim vo výťahu sú kamery, takže si môžete pozrieť kedy som vošla dnu a vyšla von..."
,,A čo to manželstvo, nechápte ma zle, ale je to nanajvýš podozrivé"
,,Môžete ma oslovovať pani Blleaková" povedala som v hneve a so slzami na krajičku. Myslí si, že som Nikolasa zabila ja! Bolesť sa vo mne ešte viac znásobila a nedala sa už viac vydržať.
,,Prečo ste sa rozhodli vziať s pánom Blleakom?"
,,Pretože ho milujem a čakáme spolu dieťa"
,,Ste tehotná?" spýtal sa ako keby tomu nemohol uveriť.
,,Áno"
,,Dobre, podrobíte sa tehotenskému testu"
Niečo si zapísal do poznámok.
,,Viete čo? Nechcela by som byť na vašom mieste" predniesla som s ironickým úsmevom.
,,A to už prečo?"
,,Lebo by som nemohla v noci spávať ak obviňujete tehotnú ženu zo smrti jej milivaného. Neviete si predstaviť čo preživam! Mám chuť si zobrať život! Ak by nebolo toho dieťaťa verte mi, nevypočuvali by ste ma"
,,Prepáčte, ale toto nie je dôkaz o vašej nevide, viete ľudia ako bol pán Blleake..."
,,Bol? Pokiaľ viem stále ste nenašli telo, môže stále žiť!"
,,Je to len mizivé percento, každopádne musíte sama uznať, že je to podozrivé v jeden deň sa ožení a ihneď v noci ho zavraždia. Mali sme tu kopu prípadov kedy bolo na vine nežné pohlavie" povedal celkom vážne.
,,Ale ja ten prípad nie som... podrobím sa všetkému, detektor lži? Je mi to jedno, no nikto ma nebude obviňovať, z Nikolasovej smrti"
,,Samozrejme" povedal.
Och! Bol taký arogantný!
Už ani plakať som nemohla, zrejme som vyčerpala limit mojích sĺz. Len tak som sedela po trojhodinovom vypočúvaní pri ktorom som sa skoro zložila. Nakoniec vyšetrovateľ usúdil, že zrejme som ho naozaj milovala a nebola by som schopná mu siahnuť na život. Bože môj! Mala som chuť ho poriadne udrieť, no moje srdce krvácalo. Bolelo to tak veľmi!
Eric ma čakal a vzal rovno domov, respektive do Nikolasovho apartmánu. Všetko mi ho tam pripomínalo, videla som ho všade, cítila jeho vôňu.
,, dobre ráno slečna Whiteová, meškáte " zamračil sa na mňa.
,, dobre ráno pán Blleake, prosím ráčte ma ospravedlniť, že meškám "
,, podotýkam slečna, že mám vskutku nabitý program a každá minúta môjho času má cenu milionov "
,, tak som vám dlžná 5 milionov " mykla som plecom.
,, toto nie je vtipne Fallon myslím to vážne nemám dnes na teba náladu všetko mi to spíšeš a donesieš večer do môjho apartmánu " zachmúril sa ešte viac ak sa to vôbec dalo.
,, fajn " povedala som uštipačne a odišla do svojej kancelárie.
Vkuse som zízala na telefón či mi náhodou nevolal Kyle alebo nepísal. Kolonka so správami bola prázdna. Inak to nebolo ani so zmeškanými hovormi. Mala som taký nepríjemný pocit.
,, slečna Whiteová v mojej firme nestrpím hranie s telefónom nie len že ste dnes ráno meškali teraz ste každú minútu na telefone ? "
,, ospravedlňujem sa pán Blleake " povedala som so zaťatými zubami.
,, laskavo sa pusťte do práce ale ešte pred tým zájdete do čistiarne pre môj oblek "
Ostala som ticho, mohla som snáď niečo povedať ?
Sklonila som hlavu a on tak ako prišiel aj odišiel.
Keď som šla z čistiarne opätok sa mi zasekol v kanálovom priklope.
,, kurva ! " zadudrala som si popod nos mykajúc nohou v snahe oslobodiť ju.
Po asi minúte úporného snaženia povolila ale so mnou spadlo na zadok.
Privrela som viečka a zhlboka sa nadýchla.
Pozbierala som sa zo zeme a vrátila sa naspäť do firmy.
,,Musela som si znova utrieť slzy, keby sa tak dal vrátiť čas už by som viac nestrácala cenné minúty tými hlúpimi hádkami...
,, kam to idete ? " ozvala sa na mňa zamračená recepčná.
Musela som vyzerať hrozne. Bola som celá premočená, ešteže používam vodeodolný makeup inak by to so mnou zle dopadlo ona by ma nepustila ďalej a tým pádom by pán Blleake nedostal svoje papiere a mňa by obesil.
,, za pánom Blleakom "
Prezrela si ma hrozným spôsobom až mi to bolo trapné. Ona vyzerala ako z rozpravky čierne vlnité vlasy, štihly pás, vybielene zuby a dvojmetrové umelé nechty.
,, strešny apartman " povedala posmešne.
Cítila som ako sa mi slzy hrnú do očí. Nastúpila som do výťahu a začula hrozný buchot. Začalo hrmieť a blízkať sa.
Z toho všetkého čo sa dneska stalo by som sa nečudovala keby som sa zasekla vo výťahu. Nedalo mi to z celého hrdla som sa začala smiať nad mojou situaciou.
Čo horšie sa mi už môže stať ?
Výťah cinkol a ja som vstupila na čierny mramor bytu pána Blleakea.
,, pán Blleake ? " zakričala som. Žiadna odozva neprišla. Namiesto toho som začula zvuky klavíru. Prešla mnou triaška.
Voda zo mňa kvapkala a ja som bojovala sama so sebou či ísť ďalej alebo tu stáť až do smrti.
Napokon som sa rozhodla vstúpiť ďalej.
Obývačka bola nádherná, v živote som nevidela krajší byt. Vsade na zemi bol čierny mramor, okná boli francúzske od stropu až po zem. V strede bol sivý koženný gauč, pri ňom konferenčný stolík. Oproti na bielej stene vyselaobrovsá telka s domacim kinom ako sa patri. Kúsok ďalej stál čierny krídlový klavír. Prsty ktoré hrali tu nádherne smutnú pieseň patrili Nikolasovi. Všimla som si, že obývačka bola prepojená s kuchyňou tá mala pre zmenu bielu farbu a bol tam aj ostrovček s raňajkovým pultom.
Prešla som ku kuchyni a naprázdno pozerala na všetko čo tam bolo...
Ostala som tam ticho stáť a započúvala sa do skladby. Už som sa vôbec neovládala slzy mi začali stekať samé a ja som ich nevedela nijako zastaviť. Keď náhle Nikolasove prsty prestali hrať ako keby zo mňa ubudol kúsok mňa.
,, prečo ste si preboha nevzali taxík ? " pozrel na mňa zdesene a podišiel bližšie.
,, skuste hádať, nijaký mi nezastavil a keďže moje auto je v oprave a dážnik doma na poličke musela som to zvládnuť takto "
,, veď cela prechladnete " opäť sa zamračil.
,, oproti môjmu dnešnému dňu je prechladnutie maličkosť "
,, máte tie papiere ? "
Prešla som prstami po klavíri na ktorom hral. Boli to veľmi bolestivé spomienky a také živé!
,,Poďme prosím preč, niekde do hotelu, nemôžem tu zostať" povedala som.
,,Dobre. Fallon prosím ťa... zvládneš to, viem, že to zvládneš" povzbudzoval ma, no jeho slová som vnímala jedným uchom dnu a druhým von.
,,Zvládnem to len kvôli dieťaťu" povedala som a pohladila bruško, ktoré mi už začalo poriadne rásť.
Neviem, naozaj neviem ako som sa dostala do hotelu a lahla spat. Slzy mi neprestávali tiect a o chvilu bol mokrý celý vankúš.
,,Vraveli, že jeho telo ešte nenašli..." potiahla som nosom... to jediné mi dodávalo nádej, malú iskierku nádeje.
,,Ani nenájdu, spadol do rieky..." ešte aj Eric stratil slová.
,,Ja sa tej nádeje nevzdám" plakala som.
,,Niekedy je to tá najhoršia vec akú môžeš urobiť"