Cross the lines

Prológ

"Čau Clarková!" započujem za chrbtom nenávidený hlas sprevádzaný dávkou sarkazmu, irónie a posmechu. Neobťažujem sa otočiť k nemu hlavu. Dokážem presne predpokladať, čo bude ďalej nasledovať.

"Ale no ták, som snáď taký očarujúci, že tvoja úbohá škaredá tvárička sa na mňa nedokáže ani len pozrieť?" celá banda vymletých mozgov stojacich okolo sa rozrehoce. Je ako ich božstvo, vládca, ktorého bezhlavo poslúchajú a uctievajú, nasledujúc každý jeho krok. Viem si živo predstaviť široký úsmev na jeho tvári, ktorým vyjadruje nesmierne potešenie z jeho postavenia.

Rozhodnem sa mlčať. Moja odpoveď by aj tak len znamenala sled ďalších posmeškov a urážok. Keď si však Shane Anderson zmyslí, že niekto s ním proste komunikovať bude, tak to aj docieli. Vždy si nájde vhodné prostriedky, ako človeka prinútiť rozprávať.

"Nuž slečna mieni mlčať...a mlčanie znamená súhlas...takže...nebude jej určite vadiť ak táto roztomilá malá knižka uzrie svetlo internetu, však?" povedal ľahostajne a znova si vychutnával priebeh situácie a prikyvovanie jeho kamarátov- alebo skôr slepých poskokov a pätolízačov. Pre neho mali jediný význam- dokazoval si nimi svoju hrdosť. Bez obdivovateľov by nebol ničím...

Vedela som, že niečo také nehovorí len tak do vetra. Keď som si jeho slová konečne naplno uvedomila, oblial ma studený pot a trhane som sa otočila. Zbadala som jeho vycerené zuby a svalnatú ruku mávajúcu nad hlavou. V tej ruke však niečo držal. A moje najväčšie obavy sa naplnili. Doteraz ma ničil, mučil, zosmiešňoval a celá škola ma vďaka nemu považovala za obyčajnú chuderu. No keby sa ta malá knižka- ukrývajúca moje myšlienky a pocity z nedávnej minulosti- dostala na verejnosť, definitívne by to znamenalo jeho výhru. A to, že sa práve dostala do tých najnesprávnejších rúk, predpovedalo, že môj život je istotne u konca.

"Tak čo Clarková, čo povieš na tento skvelý úlovok?" vyškeril sa. Myšlienky mi behali hlavou rýchlosťou blesku a náhlym impulzom som bez rozmýšlania na neho skočila a začala mu trhať denník z ruky. Keďže bol však oveľa vyšší, moje snahy boli márne. 

"Nemysli si, že ho dostaneš takto ľahko...je môj našiel som ho. Nemám najmenšiu chuť ani povinnosť ti ho vrátiť. Navyše, nie som taký hlúpy, že by som si nespravil z neho kópiu..." 

"Čo odo mňa chceš? V tejto škole už aj tak nič neznamenám. Kľudne si poslúž..." povedala som, mysliac si, že tým ho od jeho zámeru odradím. Bezvýsledne.

"Ehm Ehm..." odkašľal si a otvoril denník na náhodnej strane. "Takže čo to tu máme. Shane Anderson..." "Prestaň!" vykríkla som okamžite. Tvár mi zbledla. Výber strán nebol náhodný. Určite si už peknú časť z neho( ak nie celý) prečítal. Bolo to písané dávno, no on to aj tak dokázal použiť tak, aby dosiahol svoje.

"Hmmm... takže si ochotná spraviť hocičo, aby tento malý poklad zostal naším tajomstvom?" Zamyslela som sa a predstavovala si, čo som tam tak pár rokov dozadu mohla písať. Pri tom, na čo som pomaly prichádzala, mi na tvári zahanbenú červenú musela striedať smrteľná belosť. Po krátkom premýšľaní bolo rozhodnuté. Toto sa nemôže rozšíriť ďalej...

"Fajn. Čo teda žiadaš za vrátenie všetkých jeho kopií? Chceš peniaze? Alebo službu?" Shane sa znova zasmial. Dostal ma presne tam, kam chcel. Vlastne ako vždy.

"Nuž nebude to med lízať Clarková..." uškrnul sa. Deník otvoril hneď na prvej strane a podal mi ho do rúk. "Nežiadam veľa. Iba porušenie všetkých bodov na tejto stránke." Premeral si ma a dodal: "A na všetko osobne dohliadnem. Buď inteligentná a neváhaj dlho. Inak budem veľmi aktívny na sociálnych sieťach..." venoval mi posledný škodoradostný pohľad a zmizol aj so svojou partiou za rohom. 

Zrak mi padol na veľké tlačené písmená črtajúce sa na samom vrchu stránky. Bolo tam napísané:

HRANICE DEANNY CLARKOVEJ - ZA ŽIADNYCH OKOLNOSTÍ NEPORUŠOVAŤ!!!

Za tým nadpisom nasledovalo niekoľko zásadných morálnych bariér, ktoré som naozaj stále - i asi dva roky od napísania nikdy neprekročila. A ten blázon ma teraz žiada stratiť nad všetkým kontrolu a hrať podľa jeho pravidiel. Najhoršie na tom bolo, že nezáležalo na tom ako sa rozhodnem. Shane Anderson ma mal skrátka a jednoducho, v každom prípade, úplne a beznádejne uväznenú v jeho hrsti.

Ak ste sa rozhodli dať môjmu príbehu šancu, tak ma spravíte najšťastnejším človekom pod slnkom :-) vážim si každé jedno prečítanie, vote a komentár. Teším sa na chvíle, ktoré spolu strávime s týmito stránkami.
Simone ❤