Cross the lines

*Ako vyplávať z dna na hladinu *

Stála som na chodbe ako obarená, opretá o skrinku, neschopná pohybu. Stále som si prehrávala v hlave jeho slová a nechcela im veriť. Je toto nejaký vtip? Netrápi ma už dosť? Tie zásady predsa porušiť nemôžem! Nepísala som ich nadarmo. Nemôžem sa mu takto podriadiť... Ísť proti samej sebe... Boli to síce maličkosti, veci, ktoré iní tínedžeri bežne robia. No ja som nebola ako oni. Pre mňa každá z tých zásad predstavovala vec, ktorá sa mi vrcholne hnusila alebo som sa jej neskutočne bála. 

Mám však na výber? Mám riskovať, že tie moje dávne zápisky uvidí celá škola? Už teraz majú o mne všetci negatívnu mienku. Keby však zverejnil stránku z môjho denníka, najmä isté inkriminované stránky, moja povesť by bola rozdrvená na kúsky a Shane Anderson by raz a navždy nado mnou vyhral... Tie stránky totiž dokazovali niečo, čo nemohol nikto vidieť. A keby sa dostali do tých najnesprávnejších rúk, daný človek by ma mal úplne v hrsti. Vedel by o mne takmer všetko... ten denník bol ako moja druhá tvár. Len škoda, že som nemala dosť rozumu na to, aby som skôr zistila, že písaním niečoho takého svojmu nepriateľovi podám nabitú zbraň - a bolo len na ňom, kedy vystrelí.

Po chvíli predýchavania toho šoku som zamierila na toalety. Zamkla som sa v jednej z kabínok a zosunula sa na zem. Tvár som si skryla do dlaní a plakala. Stratila som pojem o čase. Len som tam tak sedela, schúlená v klbku, hľadajúc východisko z môjho problému, ktoré však zdá sa neexistovalo. Čo som komu spravila, že som si zaslúžila toto týranie? 

Na to mieste som nakoniec zotrvala až do konca vyučovania. Nebola som už totiž schopná vojsť do triedy dôstojne. Okrem toho som už naozaj nemala chuť vidieť vyškerené ústa Shana Andersona, ktorému by som do nich najradšej vrazila päsťou. Nebola som agresívna povaha,no nič iné si ten idiot nezaslúžil...

Keď som po niekoľkých hodinách sedenia na podlahe konečne vstala, podišla som k malému  umývadlu so zrkadlom a umyla si strhanú tvár. Potom som opatrne vyšla z dverí a čo najnenápadnejšie kráčala prázdnou chodbou. Takto som sa pomaly dostala až k svojej skrinke, z ktorej som si chcela zobrať veci, no po jej odomknutí na mňa zrazu vypadol akýsi zdrap papiera. Zdvihla som ho a zahľadela sa na písmená, ktoré zrejme tvorili nejaký narýchlo naškriabaný odkaz.

Drahá Deanna, 

tvoje skuvínanie sa rozliehalo celou školou. Ale hovorím ti, neplač, veď bude aj horšie... :D  pre tvoje rozhodnutie sa zastavím zajtra a nech ťa ani len nenapadne skrývať sa, lebo ja ťa nájdem všade. 

P.S. hlavne si daj pozor na jazyk, pretože ak sa o našej dohode dozvie ktokoľvek (vrátane tvojej drahej kamarátky či brata), ver že dohoda padá a automaticky sa presuniem k časti, ktorá by nasledovala ak na moju ponuku odpovieš nie...

Ten, ktorého meno sa nevyslovuje :P

Nahnevane som zatreskla skrinku a papier roztrhala do najbližšieho koša. Jeho drzosť už presahovala všetky hranice. Moje zúfalstvo tentokrát vystriedal hnev. Potrebovala som tú zlosť nejako zo seba dostať, preto som sa celú cestu na zastávku a potom aj z autobusu domov bežala. Nič však nepomáhalo a po príchode som sa len bezmocne a vyčerpane hodila na posteľ a začala som do nej udierať päsťami. Môj výbuch občas sprevádzalo ustavičné pípanie mobilu v mojej taške. Zrejme sa Emily o mňa strachovala, veď napriek tomu, že som v škole bola, nikomu som sa ani len neukázala. Teraz som s ňou však hovoriť nemohla. Pravdu sa nesmela dozvedieť,to Shanov odkaz jasne prikazoval. Mohla som jej to povedať tajne, no ona by nikdy nesúhlasila s tým, aby som na jeho dohodu pristúpila. Nepochopila by, že tento prípad nemá žiadnu cestu von. Nie sú tu žiadne skryté možnosti. Pokiaľ nechcem skončiť ešte horšie, ako na tom momentálne som, musím súhlasiť. Ale môžem tak hlboko zradiť svoje vlastné hodnoty?

Napokon som od vyčerpania - fyzického i psychického - po dalších hodinách rozmýšľania a trápenia zaspala. Nebol to však pokojný spánok, akým zaspí dieťa po spokojnom najedení či pekne prežitom dni, bol prerušovaný, popretkávaný zlými snami a vystrašenými prebudeniami a neustálym prehadzovaním. Shane dokázal aj z tichej tmavej noci, zahaľujúcej všetky problémy a starosti, spraviť nočnú moru. Ani vo vlastnej posteli, v pohodlí domova, som sa viac necítila pokojne a bezpečne.