✔️F i r s t✔️

575 57 23
                                    

Miesto toho aby som tú vodu prehltol, som ju vyprskol rovno na Kooka.

,,Do riti...Prepáč mi to." zobral som zo stola servítky a začal ho všade sušiť. A to myslím doslovne. Utieral som mu tričko a šiel som nižšie. Kook sa len začal smiať a dávať preč moje malé prstíky z jeho stehien. Dúfam že to nevyzeralo divne...

,,To je v pohode Jimin." hodil som mokré servítky na stôl a začal sa nad sebou tiež smiať. Dokým som na sebe necítil pohľady. Všetci v klube sa na mňa pozerali a ja viem presne prečo. Na sucho som preglgol a pozrel na Agusta. Z jeho tváre som nevedel vyčítať ani jeden pocit.

Kook ma postrčil aby som išiel na pódium. Pomaly a neisto som tam kráčal. Ale to by som nebol ja keby som nezakopol o svoje nohy. Zavrel som oči a čakal kým padnem ale miesto mojej drahej kamošky zemi som zacítil stisk na mojich rukách. Otvoril som oči ale nepozrel sa naňho. Na to som bol až moc zahanbený. Myslel som, že sa budú všetci smiať ale práve naopak. Vypäto sledovali čo sa ďalej stane.

Uvedomil som si že ma stále drží tak som sa rýchlo vystrel a vyhľadal medzi ľuďmi Kooka. Usmieval sa od ucha k uchu a ukazoval palce hore. Som tak rád že ho mám.

Niekto si odkašlal a tým odlahčil túto napätú situáciu. Bol to muž čo celý čas prepaloval pohľadom Agusta. Typujem, že to je jeho manažér.

,,Tak a máme tu výhercu. Prosím zatlieskajte mu." začal tlieskať a ostatný sa pridali. Pozeral som na Jungkooka, ktorý ma z diaľky podporoval.

Zacítil som dotyk na ľavej ruke čo mi spravilo veľa zimomriaviek na celom tele. Následne si neznáma ruka preplietla prsty s tými mojimi. Zazrel som naňho jedným očkom. On len počúval čo ten chlapík rozpráva. Skoro som ani nezaregistroval, že ma ťahá preč. Odtrhol som sa od neho a zutekal po schodoch ku Jungkookovi.

,,Čo robíš?" spýtal sa ma hneď ako som ho zobral za ruku a bral preč. Agust tam len stál a čakal ma. Keď sme prišli za ním začal kráčať ďalej a my sme ho nasledovali.

Prišli sme do jeho šatne a on sa na nás otočil.

,,Vystupujem pod menom Agust D ale kamaráti ma volajú Suga." potriasol si s Kookim rukou a potom aj so mnou. Pritom si ma ešte pritiahol bližšie a zašepkal mi do ucha.

,,Ale ty mi môžeš hovoriť ako chceš." odtiahol sa a usmial sa na nás. Ten úsmev mu tak svedčí. Mohol by sa usmievať častejšie. Hmm o to sa už ja  postarám cez víkend.

,,Asi už pôjdem. Potom píšem dobre?" Kook ma objal a dal mi deckú pusu na líce. ,,Ahoj Suga." zakýval mu a už bol preč. Červeň mi ihneď stúpla do líc.

,,Vy ste spolu?" jeho dokonalý úsmev, ktorý mal na tvári zmizol tak rýchlo ako sa tam objavil. Oh ten úsmev tam zas nie je a zapríčinil som to ja. Musím to čím skôr napraviť. Prišiel som k nemu a chytil mu ruku.

,,Sme len kamaráti." zoširoka som sa usmial až som musel vyzerať vážne divne. Ale mne je to jedno lebo sa už aj on usmieval a to bolo to hlavné.

,,Prečo sa tak často neusmievaš? Vieš ako ti to pristane?" zvráštil som obočie a odul peru ako malé dieťa. Len sa pozasmial a chytil mi pevnejšiu ruku.

,,Som rád že to budeš ty, čo strávi so mnou víkend a nie nejaká šialená fanúšička."

,,Myslel si to vážne? To čo si povedal tam v clube."

,,Každé jedno slovo." približoval sa ku mne. Ja som mu pustil ruku a posunul sa o jeden krok dozadu.

,,Prepáč ak som ťa vystrašil. Neviem čo to do mňa vošlo." otočil sa a sadol si na gauč kde si oprel hlavu o operadlo.

,,Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Neurobil si nič zlé."

,,Je neskoro. Choď domov. Ja sa ti ešte dnes ozvem ohľadom tohto víkendu." prikývol som a chystal sa na odchod keď ma niečo napadlo.

,,Ako sa mi vlastne ozveš? Veď predsa nemáš ani moje telefónne číslo." zobral som si jeho mobil, ktorý stihol vybrať a napísal som mu ho. Neviem ako sa do mňa dostalo toľko odvahy.

,,Tak ahoj." poslednýkrát som sa naňho usmial a odišiel.

Doma som si dal ešte sprchu a šiel si ľahnúť. Bol som tak unavený že by som hneď zaspal ale musel som napísať mame, že cez víkend prespím u kamaráta.

Všimol som si aj dve nové správy. Jednu od Kooka a druhú od neznámeho čísla.

Kookie: Ďakujem za úžasný večer 😍. V pondelok by som prišiel pre teba po škole aby si mi vyrozprával o víkende so Sugom 😏.

Jiminnie: Aj ja ďakujem 💕. No dobre tak pre mňa príď o 15 😄.

Odpísal som mu a otvoril som druhú správu.

xxx: Zajtra ma čakaj o 10:00 pred svojim domom. Adresu mám takže mi ju nemusíš písať. 😉 - Suga

Odkiaľ vie kde bývam? On ma vystolkol? Nejak mi to bolo jedno a jednoducho som sa nad tým pousmial.

Dal som mobil na nočný stolík a zaspával pri myšlienke naňho.

Vidíte to klišé aj vy? 😫. Nechápem ako to môžte čítať 🤔.

🐰M🐰




Serendipity [Yoonmin] Where stories live. Discover now