Serendipity [Yoonmin]

✝O l d F r i e n d✝

Kráčal som po kraji cesty, stále rovno nevediac kam. Nohy ma začínali bolieť a každé auto čo okolo mňa prešlo si ma nevšimlo.

,,Čo tu robíš maličký?" opýtal sa ma známy hlas z bieleho BMW.

,,Taemin?"

,,Áno som to ja Minie."

Zastavil a otvoril mi dvere.

,,Nastúp. Odveziem ťa."

Nastúpil som a zavrel ich.

,,Tak, odpovieš mi na otázku?"

,,Bol som u kamaráta ale nemal som odvoz."

,,Prečo ťa on neodviezol?"

,,L-Lebo sme sa pohádali..." povedal som mu a pozrel von oknom.

Taemin je môj dobrý kamarát už dlhšie takže som mu mohol veriť. Chodili sme spolu pár rokov na balet a tam sme sa dosť zblížili. Chodievali sme spolu aj von a prespávali u seba. Ale Taemin mal raz nehodu a nemohol už tancovať. Bolo mi ho strašne ľúto a tak som skončil s baletom a potom sme sa už nestretli.

,,Svet volá Jiminieho."

,,Hm?"

,,Pýtal som sa či si v poriadku."

,,No hej. Teda. Nie, nie som v poriadku."

,,Povieš mi čo sa stalo?"

,,Niekedy hej ale teraz na to nemám náladu. A ty si ako s tou nohou?"

,,To som ti chcel povedať."

,,Von s tým."

,,Chcel som ti dnes zavolať či by si sa so mnou nevrátil k tancu. Moja noha je na tom oveľa lepšie takže už môžem tancovať."

,,Vážne?! Bude mi potešením." pery sa mi roztiahli do veľkého úsmevu a objal som ho.

,,Pozor, stále šoférujem." zasmial sa a ďalej sa venoval ceste.

,,Kam ťa to mám vlastne zaviesť?"

,,Domov."

,,Mama je doma?"

,,Neviem."

,,Tak zostaň u mňa. Doženieme tie roky čo sme sa nevideli a môžeš aj u mňa prespať."

,,Ďakujem hyung."

,,Kľudne si teraz ešte pospi lebo cesta bude dlhšia."

,,Dobre a Tae?"

,,Áno Minie?"

,,Ešte raz ďakujem."

,,Nie je začo zlato. A teraz sa choď vyspať." postrapatil mi vlasy a usmial sa na mňa. Úsmev som mu s radosťou opätoval a pohodlnejšie sa usadil. Započúval som sa do piesne čo išla v rádiu a pomaly zaspával.

Pred očami sa mi prehrávalo ako sme sa so Sugom hádali. Odišiel som a vtedy sa zamihotala scéna a premenila sa na ten deň kedy som ho prvýkrát opustil.

,,Neopúšťaj ma... Ak odídeš tak sme spolu skončili."

,,Prepáč..."

Ako som odišiel tak scénka stále pokračovala. Videl som Sugu ako sedí na zemi a pozerá prázdnym pohľadom na dvere. Pozrel na rozbité sklo vedľa seba a zobral si jeden kúsok. Prezeral si svoj odraz a potom ho stlačil až sa mu rohy zarezali do kože.

,,Sklamal som." potichu povedal a sklo si priložil k zápestiu kde bolo vidno žily. Pritlačil si to na kožu. Zrazu sa rozleteli dvere.

,,Suga!" rozbehol sa k nemu Kookie a sklo mu vytrhol z ruky. Pevne ho objal. ,,Prečo si to išiel spraviť? A kde je Jiminnie?"