Serendipity [Yoonmin]

❌R o o m❌

,,Sme tu!" zakričal Jin a všetci rázom vyskočili na nohy. No okrem Hobiho samozrejme. Otvorili dvere a na nás prudko zasvietili slnečné lúče.

,,Čo?" prudko sa Hoseok posadil a zleteli mu nohy na zem.

,,No vstávaj spachtoš." Namjoon mu pomohol vstať a zobral nám veci.

,,Inak Hobi. Keď spíš slintáš." mrkol som naňho a všetci sme sa rozrehotali. Hobi len zahanbene sklonil hlavu a odišiel.

,,Kde to vlastne sme?" opýtal som sa otázku na ktorú chcem vedieť odpoveď už dosť dlho.

,,Predstavujem ti našu chatu." povedal mi Tae a ukázal na veľký drevený dom.

,,To je vaše?"

,,Tomu ver." šibalsky sa usmiali až som sa ich začal báť.

Chudák Namjoon. Bol ovešaný všetkými taškami a nikto mu ani nepomohol. Rozmýšľaľ som či mu pár nezoberiem ale on to určite zvládne.

Schody vŕzgali pod našimi nohami a ja som hneď zistil že to určite teda nová chata nebude. Musel to jeden z nich po niekom zdediť.

Jin nám otvoril a ja som mohol uvidieť jeden veľký priestor.

Aj cez ten všetok prach som mohol vidieť krásu starobylých veci. Jediné čo tu nesedelo bola veľká plazma. Čo som mohol čakať od šiestich chalanov.

Ako inak sa Hoseok rozvalil na celý gauč takže sme si nemali kam sadnúť.

,,Hobi!" zakričali sme všetci naraz a on od laku padol na zem.

,,Nemusíte na mňa kričať!" rozhodil rukami a urazene si sadol do kresla.

,,Idem niečo pripraviť na obed." vykríkol Jin a už utekal do kuchyne. Niekedy si vážne myslím, že sme jeho deti a on naša mama.

Počul som buchot pri dverách tak som sa pozrel kto to je. Aha to je Namjoon, ktorý nám hodil tašky na zem. Aké pekné od teba.

,,Moja taška!" zahučal Tae a bežal k svojej taške, ktorú následne otvoril a vybral z nej niečo.

,,Si v poriadku Cooky?" začal to tam objímať a hladkať. Bol to rúžový zajko!

,,Cooky?" nadvihol som obočie a zasmial sa. On sa len zamračil a postavil sa.

,,Áno a je to pre mňa jedna z najvzácnejších vecí."

,,Ale prečo Cooky?" sadol si na gauč a ešte viac si ho k sebe pritúlil.

,,Nazval som ho po jednej výnimočnej osobe." usmial sa od ucha k uchu.

Neviem či sa to len mne zdá ale všetci sú najprv drsný a potom keď ich viac spoznáte zistíte že to sú zlatunké detičky.

Jedným okom som zaregistroval červeného Jungkooka pri dverách. Tae sa hneď vystrel, položil zajka vedľa seba a dal výraz drsňáka.

Ja som pabo. Vôbec som nad tým neuvažoval. Však ten plyšák je pomenovaný po mojom najlepšom kamarátovi ktorý teraz vyzerá ako červená rajčina!

Môj mozog si začal domýšľať pár vecí tak som radšej zahnal všetky tie nekalé myšlienky ktoré mi lietali v hlave a sústredil sa na niečo iné. Kde je vlastne Suga?

Započul som jeho hlas v kuchyni tak som šiel za ním.

,,Prečo sme šli do tejto chaty?"

,,Uklúdni sa Suga. Tu nás nenájdu."

,,Namjoon má pravdu. Mal by si byť v klúde."

,,Predsa len mi dal túto chatu ON a ja nechcem riskovať že sem príde a zoberie mi ho."

Celý zmätený som radšej odišiel preč. Nemal by som počúvať rozhovory iných a ešte k tomu také ktoré sa ma netýkajú.

V obývačke ležal len rozvalený Hobi. Tae s Kookom neviem kam šli a Jin s Namjoonom a Sugom sú v kuchyni. Keď tu mám stráviť nejakú tú dobu tak si to tu idem popozerať.

Na poschodí som našiel pár hosťovských izieb a kúpeľní.

Ani fotky na stenách som nenašiel takže som nevedel potvrdiť či tá chata patrí naozaj Sugovi.

Po prezretí všetkých izieb som sa rozhodol ísť von. Ale predsa len sa mi niečo nezdalo. Poobzeral som sa až si všimol dvere v ktorých som ešte nebol.

Pomaly som stlačil kľučku a otvoril. Naskytol sa mi pohľad aký som vôbec nečakal. Chlapčenská izba.

Podišiel som k poličke s trofejami a medajlami. Ten kto vlastnil túto izbu musel byť vážne talentovaný.

Na stolíku som si všimol aj rámček s fotkou. Mladá žena objímajúca malého chlapčeka. Zobral som fotku do rúk a začal si ju obzerať. Ten chlapček sa mi na niekoho podobal. Ale ani za svet som si nevedel spomenúť na koho.

,,Hľadáš niečo?"

Už som mala dávno spať ale sľúbila som tú jednu kapitolku takže tu ju máte ❤️.

🐰M🐰