Serendipity [Yoonmin]

❌B r e a k d o w n❌

       Túto časť venujem shipperom         💮Yoonseoku💮

Suga pov.

,,Povedz chalanom zbohom za mňa." otočil sa a zavrel dvere.

Zostal som sám. Zas a znova. Moje telo už nevydržalo tú psychickú záťaž takže sa mi podlomili kolená a ja som spadol na zem. Mám dosť nepekné deja vú.

,,Ja som ti hovoril že nemáš toľko piť."

,,Ale choď. To bude určite len z tej pary čo tam vypúšťali do ovzdušia."

Akonáhle som započul hlasy Jina a Hobiho sa otvorili dvere.

,,Suga?" pribehol ku mne eomma Jin. ,,Čo sa ti stalo?"

,,A kde je Jiminnie?" opýtal sa Jungkook a obzeral sa vôkol seba.

Ani jedného som nevnímal a len sa stále nemo pozeral na dvere v ktorých som ho naposledy videl.

,,Zem volá Sugu." Hobi mi mával rukou pred tvárou ale môj mozog stále vnímal len jeho a nič iné.

,,Čo sa mu asi stalo?" ozval sa Joon a podišiel ku mne.

,,Kde je?!" naštvano sa ma opýtal najmladší.

,,Kto?" spýtal sa za mňa Hoseok.

,,Predsa Jiminnie. Nie je tu a ani jeho veci tu nie sú. Suga, čo si mu spravil?!"

,,Kook nemôžeš takto naňho vybehnúť. Ani ti asi neodp..."

,,Premýšľal si aj nad tým, že by za to mohol on? Myslíš si, že ja som naivný a nezistím, že si už dávno doňho? Že ho miluješ? Ale ja som to neriešil. Tak som túžil byť optimistom a presvedčiť sa v to že miluje len mňa. A tak sa aj stalo. Bol so mnou ale tá štetka to musela celé dosrať. Všetko zničila!" buchol som do zeme a potlačil slzy čo sa mi drali na povrch.

,,Je to pravda?" spýtal sa zrazu Taehyung.

,,Tae..."

,,Nie."

,,Tae ja ťa..."

,,Očividne to asi nie je pravda." rozbehol sa hore a Jungkook za ním utekal.

,,Chalani mali by ste si ísť oddýchnuť, ja sa už o túto kôpku nešťastia postarám." Hoseok si ku mne sadol a chytil mi ruky.

,,Tak?"

,,Nechcem to rozoberať."

,,Ale potom sa s tým budeš trápiť a to ja nechcem, takže hovor."

Ani som nestihol povedať slovo a slzy mi už tiekli po lícach. Hobi si ma pritiahol do objatia.

,,Už stačí." priblížil sa a pobozkal mi slzu, ktorá sa mi kotúlala po líci. Odtiahol sa ale stále bol blízko mojej tváre.

Tvárou sa nahol k tej mojej až naše pery oddelovalo len pár centimetrov. Oddelil ich a tým ma nežne pobozkal. Mal som sa oďtiahnuť ale ja som nič nerobil.

,,Suga?"

,,Prečo si to spravil?"

,,Povedal si mi že ma miluješ."

,,Ale to bolo už dávno. A ty si ma odmietol."

,,Takže to už tak necítiš?"

,,Hobi ak si si nevšimol tak ja milujem niekoho iného. A teraz som ho zároveň aj stratil..."

Prerušili ma kroky na schodoch.

,,Rád všetko ničíš, čo? Tak ťa teraz rozveselím. Zničil si môj vzťah s Taeom a dokonca aj mňa. Už si spokojný?" povedal mi Jungkook so slzami na lícach. ,,Gratulujem. Docieľil si to čo si chcel." ironicky zatlieskal a vyšiel z domu.

,,Mal by si ma nechať tak." povedal som Hoseokovi a vyrval si ruky z jeho zovretia.

,,Ja ťa ale nechcem nechať."

,,Choď preč ešte kým nezničím aj tvôj život."

,,Ty mi ho nezničíš."

,,Som monštrum nechápeš?! Len ničím životy!" postavil som sa.

,,Nie si." chytil ma za ruku.

,,Som!" otočil som sa a jednu mu vrazil. On sa len zapotácal a chytil sa okraju sedačky. ,,Hobi..."

,,Máš pravdu. Mal by som aj ja odísť a nechať ťa utápať v beznádeji a v temnote čo máš v duši. Ale ja to nespravím. A vieš prečo? Lebo ťa mám rád a vidím v tebe aj to svetlo. Svetlo čo ti zanechal Jimin." podišiel ku mne. ,,Nenechaj ho vyhrať. Toho démona čo ti chce zobrať to svetlo. Bojuj s ním."

Prikývol som a zotrel si slzy.

,,A teraz si poď ľahnúť. Musíš sa vyspať na to aby si ho získal späť."

Ľahol som si na sedačku a Hobi ma prikryl dekou.

,,Ďakujem." stihol som mu ešte povedať predtým ako som zaspal.

Celý ďaľší deň som sedel na gauči. Nechcel som piť ani jesť. V ten večer si ku mne ešte sadol aj Tae.

Chalani nič iné nerobili ako sa nás snažili rozveseliť a napchať do nás jedlo. Ale my sme len nehybne sedeli v deke. Dve malé smutné sushi rolky. Tak nás nazval Jin.

Na druhý deň som sa zobudil na zvonenie zvončeku a búchanie na dvere. Postavil som sa a prišiel k dverám, ktoré som otvoril.

,,Ty si Suga?" spýtalo sa ma nejaké neznáme nízke dievča.

,,Áno, pre..." nedopovedal som lebo mi strelila facku.

,,Kde je Minie?" tento raz sa ma opýtal hnedovlasý chalan.

,,Ja neviem."

,,Čo sa to tu deje?" ozval sa za mnou Namjoon.

,,Čo ste spravili Jiminiemu?"

Dievča sa rozbehlo za Joonom a chytila ho za lem trička. Na to že to bola nízka baba bola dosť drsná.

,,Zlato uklúdni sa. On tu nie je. Pred dvoma dňami odišiel." ukľúdňoval ju. Ona sa rozplakala a Joon ju ochotne a so súcitom objal.

,,To je Jaein a Taemin. Najlepší kamaráti Jiminnieho." povedal známy hlas a za chalanom, ktorý sa volal Taemin sa objavil Jungkook. ,,Jiminnie. On..." vzdychol si a chytil sa za koreň nosa.

,,Našli sme mobil pred jeho domom, ktorý mu patrí a Minieho nikde. Nebol doma takže som mu pozrel mobil či by u niekoho nebol. Zavolal som Jungkookovi a dúfal, že bude uňho. Nechcem byť pesimista ale myslím si, že Jiminieho ukradli."

,,Č-Čo?"

Taemin ma obišiel a postavil sa do stredu obývačky.

,,Som Taemin. Najlepší kamarát Jiminieho. Potrebujem od vás pomoc."

,,Akú?"

,,Jiminie je... Nezvestný."

Všetci len šokovane pozerali na Taemina.

,,Ja viem, že niektorí sa teraz nemáte v láske..." pozrel na mňa a Jungkooka. Jungkook ho neregistroval a len smutne hľadel na Taeho. ,,Ale musíme sa spojiť. Hľadať informácie a nájsť Minieho."

Tae zo seba strhol deku a postavil sa.

,,Tak na čo čakáme? Poďme ho nájsť." povedal rázne a hodil po Jinovi kľúče od dodávky.

💔M💔