Serendipity [Yoonmin]

✔️P r o t e c t✔️

,,Minie vstávaj. Dnes máš školu."

Pootvoril som oči a posadil sa. Pozrel som na hodinky čo ukazovali 6:30. On to s tou školou myslí vážne?!

,,Je piatok a ja mám ísť do školy? Na jeden deň?!" vletel som do kuchyne a začal kričať na Taemina. ,,Dokonca aj po tomto celom incidente?"

,,Jeden deň ťa nezabije."

,,Máš pravdu, nezabije. Zabije ma niekto iný."

,,Šikanuje ťa niekto?" Taemin sa otočil od šporáku a pozrel na mňa. Popukal si prsty a prenikavo sa na mňa zahľadel.

,,N-Nie."

,,Kto to je?"

,,Taemin..."

,,Ak sa mi dostane pod ruky..."

,,Hyung. Stačí. Som v pohode."

,,Neverím ti."

Povzdychol som a sadol si na stoličku. Taemin predo mňa položil praženicu a kakao.

,,Papaj." rozkázal mi a sadol si oproti mne.

,,Ďakujem." poďakoval som sa mu keď som dojedol a odložil tanier so šálkou.

,,Choď sa obliecť. Zaveziem ťa do školy."

,,Ale ja tam nechcem ísť. Ty mi nemôžeš rozkazovať. Nie si moja ma..."

,,Mama?" naťukal niečo do mobilu a dal mi ho pred tvár. ,,Napísala mi nech sa postarám o to aby si šiel."

,,Agh dobre."

Obliekol som sa a spravil si rannú hygienu.

,,Ja tam nechcem ísť." objal som sedačku keď Taemin zastal pred mojou školou.

,,Jiminie neprotestuj a poď. Ideš len na 4 hodiny. To zvládneš."

,,Taemin prosím." nadhodil som psie oči a viac sa natisol na sedačku.

,,Mrzí ma to Minie ale je to príkaz od tvojej mamy. Keď chceš môžem ťa odprevadiť až do triedy."

,,To nebude nutné." vystúpil som a obišiel auto.

,,Po škole ťa vyzdvihnem. Po dlhej dobe si pôjdeme zatancovať."

,,Už sa teším." usmial som sa naňho a zakýval mu.

Nakráčal som si to do školy až som zabudol na jednu vec. Čo sa stalo. Všetky pohľady zakotvili na mne. Kráčal som ďalej snažiac sa ignorovať zmätené a znechutené pohľady.

Škola prebehla normálne ako vždy. Až na to ohováranie a ukazovanie na moju osobu.

Zazvonilo na koniec poslednej hodiny a ja som sa čo najrýchlejšie rozbehol preč.

,,Koho to tu vidím? Náš Jimin v celej jeho gayovskej kráse."

Thuan.

,,Kam sa tak ponáhľaš? Za svojim buzerantským priateľom? Haha slávna hviezda musela byť nadrogovaná keď si vybrala teba. Malého losra."

Stál som tam a modlil sa aby tu čo najskôr bol Taemin.

,,Myslíš si, že ťa miluje?" smiech sa ozýval čoraz bližšie ku mne. ,,Si na omyle." kopol do mňa až som spadol na zem. ,,Kto by len teba miloval? Dokonca len mal rád? Si len úbožiak. Si nič." kopol do mňa druhýkrát a o čosi silnejšie. ,,Pozeraj sa na mňa keď sa s tebou rozprávam." čupol si ku mne a zdrapil mi tvár.

Zrazu padol na zem. Pohľad som premiestnil na situáciu, ktorá sa pri mne odohrávala.

,,Nedotýkaj sa ho." mne známa osoba začala biť Thuana čo už bezvládne ležal na zemi. Jeho kamaráti napádali Taemina ale on ich ľahko odkopával preč.

,,Minie." pribehol ku mne a pomohol mi vstať. Cestou do auta som sa oňho opieral aby som nestratil rovnováhu a nepadol zase na zem.

,,Si v poriadku?" neisto som sa opýtal naštvaného Taemina.

,,To by som sa mal skôr ja teba pýtať. Prečo si mi klamal?"

,,Taemin. J-Ja..."

,,Keby si mi to povedal mohol si sa vyhnúť tejto blbej bitke. Ale ty mi to radšej budeš tajiť a ublížiš si."

,,Prepáč..."

Celú cestu vládlo hrobové ticho. Taemin len sledoval cestu a ja som si zatiaľ vnútorne nadával. Prečo vždy všetkých čo mám rád odohnám preč?

,,Mám pre teba prekvapenie. Len neviem či si to vôbec zaslúžiš."

,,Taemin už som sa ti ospravedlnil. Veľmi ma mrzí, že som ti to nepovedal."

,,Nechaj to už tak a poď."

Nasledoval som Taemina do veľkej budovy, ktorú som si dosť dobre pamätal.

,,Prekvapenie." Min otvoril dvere miestnosti a mne sa naskytol pohľad, ktorý mi tak veľmi chýbal.

,,Jiminie!" vykríklo dievča a už ma objímalo.

,,Jaein! Čo ty tu robíš?" spýtal som sa mojej blízkej kamarátky keď sa odtrhla z objatia s Taeminom.

,,Čakám na mojich dvoch najlepších kamarátov."

So všetkými som sa zvítal kým neprišla osoba bez ktorej by som tu nebol.

,,Chimmy!"

,,Paní Kim!" tuho som objal moju učiteľku tanca a zároveň kamarátku mojej mamy. Vlastne som sa sem tak aj dostal. Keď bola u nás uvidela ma na záhrade ako tancujem a potom poradila mojej mame nech ma k nej prihlási.

,,Ako sa máš zlatko? A čo tvoja mama?"

,,Dá sa."

,,To som rada a teraz menej kecať a viac tancovať."

Z počiatku ma ešte bolelo brucho a rebrá ale nakoniec som sa uvoľnil a bolesť pominula.

,,Som tak rada že ste sa sem vrátili chlapci." potľapkala nás s Taeminom po pleci a odišla preč.

,,Chalani vy sa mi ešte dnes ozvyte, dobre?" objala nás ešte Jaein a odišla aj s ostatnými preč.

,,Chceš si ešte zatancovať?" spýtal sa ma Min.

,,Jasné že áno."

Tancovali sme ešte asi hodinu a potom si povedali že by asi aj stačilo.

,,Minie nepôjdeš predsa v takejto tme domov!"

,,Aspoň sa prejdem."

,,V žiadnom prípade. Hneď teraz si choď sadnúť do auta a neprotestuj."

Ako to že už druhýkrát mi rozkázal a ja som aj druhýkrát počúvol a spravil to?

,,Už mi písala Jaein. Čo keby sme išli zajtra von?" povedal mi keď som vystúpil z auta.

,,To nie je zlý nápad."

,,Jaein ti ešte ohľadom toho napíše a my si píšeme tiež." ukázal na mňa výhražným prstom a nechal ma stáť pred mojim domom.

Keď som už otváral bránku tak som si všimol mačiatko ako sa mi obtiera o nohy.

,,Ahoj." kľakol som si vedľa nej a zobral si ju na ruky. ,,Čo tu robíš tak sama?"

,,To by som aj ja rád vedel o tebe." povedal hlas za mnou. Mača mi vyskočilo z rúk. To bolo vlastne to posledné čo som videl kým som neupadol do bezvedomia.

Mochi mochi ヽ(*≧ω≦)ﾉ. Prepáčte za zničenie prázdnin 😅💕. Ľúbim vás ❤.

🐰M🐰