Serendipity [Yoonmin]

✔️Why?✔️

Jiminnie pov.

Všade bola tma. Cítil som sa oslabený a bezbranný. Nič som nevidel a ani nevedel kde sa teraz nachádzam. Moje ruky a nohy sa zvierali v silnom povraze ktorý bol pripútaný k stoličke na ktorej som bol posadený. Na puse som mal zalepenú pásku aby som nemohol kričať. Takže prakticky som nemohol nič iné robiť, len si hovoriť že to bude v poriadku aj keď som vedel že nebude.

,,Čo s ním spravíme?"

,,Počkáme na šéfa."

Započul som blížiace sa hlasy. Zľakol som sa a začalo sa mi ťažšie dýchať.

Zrazu mi niekto strhol šatku z očí takže som mohol vidieť kto to je.

,,Aký je malý."

,,A bezbranný."

,,Ako malé mačiatko na strome."

Začali sa smiať. Jeden z nich mi strhol pásku.

,,Ako sa voláš maličký?"

,,Mali by ste vedieť koho ste uniesli, nemyslíte si?" drzo som mu odpovedal.

,,Opakujem to druhýkrát. Ako sa voláš?"

,,Ale ja za to nemôžem že ste hluchý a nepočuli ste čo som teraz povedal." môj hnev začal presahovať môj strach.

Bez váhania mi jednu vrazil.

,,Zavolám šéfovi." povedal druhý muž a nechal ma tu s tým idiotom.

Muž sa vrátil a niečo mu pošepkal.

,,Toto sa mi páči." zaškeril sa a vrazil mi do druhej strany.

,,Za čo to bolo?!"

,,Zábava." zasmial sa. ,,Poďme si zahrať hru. Budem sa ťa pýtať otázky a ty mi budeš na ne pravdivo odpovedať. Ak zistím že si klamal alebo mi neodpovieš, čaká ťa trest." prisunul si stoličku a sadol si mi na proti.

,,Takže. Po tretí raz. Ako sa voláš?"

Nemal som mu chuť odpovedať. Je mi jedno aký trest ma čaká. Ja to nejak prežijem. Musím byť silný.

,,Keď nie po dobrom, tak po zlom." vybral si niečo z vačku a priblížil sa ku mne. Chytil mi tričko ktoré napoli rozthal. Natiahol ruku a porezal ma nožíkom na hruď. Od bolesti som vykríkol.

,,Čakám odpoveď."

,,Čakajte si koľko chcete ale ja vám nič nepoviem."

,,Ako chceš." nožík mi priložil k rane a pritlačil ho, čím mi ju viac prehĺbil.

Kusol som si do jazyka aby som utĺmil moje výkriky bolesti.

,,No nič. Ak nepomáha fyzická bolesť, poďme na psychickú."

,,A-Ako to myslíte?"

Luskol prstami a druhý muž priniesol notebook.

,,Ako sa majú tvoji priateľia?"

,,Č-Čo?"

Obrazovku natočil na mňa a ja som mohol vidieť video kde sú chalani, Taemin a aj Jaein.

,,Chcel by si niečo odkázať svojim kamarátom?" odložil notebook zatiaľ čo druhý muž zapol kameru na stojane.

,,Nezachraňujte ma a ani ma nehľadajte. Nechcem aby sa vám niečo stalo. Som v poriadku, takže sa nemusíte čoho báť. Budete mi chýbať a odkážte prosím Sugovi že..."

,,Vypršal čas. Kto je Suga?"

,,Ak im ublížite tak..."

,,Tak čo? Zbiješ nás?" rozosmial sa na celú miestnosť.

,,Urobím hocičo len im nič nespravte. Prosím."

,,Neskoro. Chcel som ťa vyskúšať. Jimin. Ale sklamal si." Postavil sa a druhý muž zobral kameru.

,,Nikam nechoď."

,,Kam by som asi išiel." zamrmlal som si popod nos.

Obi dvaja odišli a ja som tu zostal sám. Slzy sa mi zase pustili po dobitej tváry a padli do rany. Zaklonil som hlavu a skusol si peru. Musím zostať silný aj keď to nedokážem.

Na jednej strane som rád že tu sedím ja a nie niekto z mojich kamarátov. Kľudne by som kvôli nim zomrel len aby im neublížili.

,,Zase reveš?" bez citu mi zovrel tvár vo svojich prstoch a nasmeroval ju na seba. ,,Mal by si sa spamätať do kým nepríde."

,,K-Kto?"

,,Predsa šéf."

Akonáhle to povedal započul som cvaknutie kľučky. Z tmy sa vynoril muž v kabáte a klobúku. Kabát mu zobral nejaký ďaľší muž. Podišiel ku mne a dal si klobúk dole a hodil ho na muža.

,,Park Jimin. Konečne vás spoznávam." nastavil mi ruku a následne sa zasmial. ,,Oh prepáč. Yung odviaž ho. Predsa tu nebude náš hosť priviazaný. No nie?"

,,Áno pane." rozviazal ma.

,,Dúfam, že som ťa nevyľakal. Ale iným spôsobom by som sa s tebou nestretol."

,,Normálne pozvanie na kávu a pozhováranie sa asi nepoznáte, čo?"

,,To je už klišé." mávol rukou a sadol si na stoličku. ,,Yung prečo si ho porezal? Zase si neodolal?"

,,Nie pane."

,,Tí moji muži. Nikdy neodolajú niekoho poznačiť." usmial sa a pokrútil nad tým hlavou.

,,Prečo? Prečo zrovna ja?"

,,Niekomu si veľmi poplietol hlavu. Chcem vedieť ako to je možné. Predsa len je tvrdý oriešok. Ako bola jeho mama. Tvrdohlavá a stála si za svojim ale aj tak som sa do nej bezhlavo zamiloval. No dosť o mne. Vráťme sa k môjmu synovi. Mal všetko čo chcel. Vieš koľko detí by si to s ním vymenilo? Ale on nie. Utiekol z domu. Bol šťastný, tak som ho nechal a povedal si: Dobre keď ho to robí šťastným nejak to prekusnem. Ale potom si sa tu objavil ty. Nechcel som tomu veriť. Vedel, že toto už tolerovať nebudem a aj tak to spravil. Je nepoučiteľný. Ale neboj. Ja si to s ním ešte vybavím a ty v kľude môžeš odísť a žiť si ďaľej svoj život a venovať sa tancu."

Pripadalo mi ako keby bol z inej planéty. Rozprával, ale ja som mu vôbec nerozumel.

,,O kom ste do teraz rozprávali?"

,,Vidím že aj tebe poplietol hlavu." zase sa zasmial. ,,Rozprával som o mojom synovi." nachvíľu sa zamyslel ale ďaľej rozprával.

,,Min Yoongi."

Mochi Mochi ヽ(*≧ω≦)ﾉ. Rado by ma zaujímalo koho ste typovali že uniesol Jimina (͡° ͜ʖ ͡°).

🐰M🐰