Objal ma. Najprv som bol zaskočený ale objatie som mu opätoval.
,,Nechcem ťa stratiť. Ja viem nepoznáme sa ani týždeň ale viem že teba nenechám odísť z môjho života." povedal tlmene do mojej hrude.
Žiadna bunka v mojom tele zrazu nereagovala. Nevedel som čo cítiť, čo si mám myslieť alebo čo povedať.
Vôbec ma nepustil. Len tam sedel opretý o mňa. Ja som ho hladkal po chrbte a dal si hlavu na operadlo sedačky. Ani som sa nenazdal a zas som zaspal.
Pootvoril som svoje očká aby som vedel čo sa deje. Suga ma mal na rukách a niekam ma bral. Bol som moc vyčerpaný na to aby som niečo spravil tak som to nechal tak.
Uložil ma do jeho postele a sadol si na jej okraj. Pozoroval ma hodnú chvíľu. Potom vstal, prehrabol si vlasy a začal chodiť po celej izbe.
Oči som mal stále pootvorené lebo ma zaujímalo čo spraví. Po pár minútach chodenia to vzdal a podišiel ku mne.
,,Dobrú noc Jiminnie." pošepkal mi a dal pusu do vlasov. Chytil som mu ruku a on sa prudko otočil.
,,Suga..."
,,Áno Jiminnie?"
,,Ani ja nechcem o teba prísť."
Zaleskli sa mu oči v mesačnom svite a čupol si ku mne.
,,Spi Jiminnie. Si unavený a nevieš čo hovoríš." vybral si ruku z môjho zovretia a nechal ma tu samého.
Ráno keď som sa zobudil som si spomenul, že som vlastne Kooka nechal v štichu. Hneď som mu napísal.
Jiminnie: Prepáč Kook za včerajšok 😞. Musel som súrne odísť.
Kookie: To je v pohode 😊. Ja som sa aspoň zoznámil s tými jeho kamarátmi. Sú úplne super. Dokonca som si dosť rozumel s jedným z nich a dnes ideme von 😏.
Jiminnie: Dúfam že si ma nevymenil 😫.
Kookie: Teba nikdy 💕.
Jiminnie: ❤️.
S úsmevom som si vykračoval dole do kuchyne. Bola mi nejaká zima na nohy. Však som si včera dával rifle... Ak náhodou... Pozrel som dole a mal som na sebe dlhšie voľné biele tričko a boxerky. Suga...
Nakráčal som si to do kuchyne a začal ziapať.
,,Čo má kurva toto znamenať?!" Suga sa mykol a hneď sa obrátil. Začal sa totálne smiať.
,,Tak tebe to príde smiešne?"
,,Máš strašne zlaté boxerky." až teraz som si všimol že som si dal tie s pikachuom. Stiahol som si biele tričko a začervenal sa až na ušiach.
Tak som sa hanbil. Zakryl som si radšej tvár aby nevidel tú červenú farbu čo sa mi rozlievala po celej tváry.
,,Si zlatý keď sa červenáš." pozrel som naňho jedným okom cez prsty. Viac sa už asi nemôžem červenať.
,,Čo hovorím. Ty si zlatý stále." vravel som že sa to nedá? Tak sa dá.
Utekal som naspäť do izby. Tak toto bol vrcholný trapas. Skočil som tvárou do postele a zaboril hlavu do matracu
,,Jiminnie?"
,,Mhm?"
,,Netrucuj a poď sa najesť."
,,Ja netrucujem! Prečo si mi toto vlastne dal?" vyskočil som z postele a chytil lem trička.
,,Aby ťa netlačilo oblečenie keď si spal."