Serendipity [Yoonmin]

❌1❌

Konečne víkend a ja môžem vyspávať do kedy chcem. Na hodinách ukazovalo len 9:50. Spokojne som si odfúkol a otočil sa na druhý bok. Počkať.... A kurva. Vystrelil som z postele a utekal do kúpeľne.

Tam som si umyl zuby a prečesal vlasy. Zo skrine si vytiahol nohavice a čierny sveter. Ešte som si zobral mobil, tašku a utekal dole po schodoch.

Po celom dome sa rozoznel zvonček. Uff stihol som. Zobral som ešte jablko z misky, obul sa a otvoril dvere kde už stál.

,,Ahoj." usmial sa a zobral mi tašku.

,,Achoj." pozdravil som ho keď som prežúval jabĺčko. Uchechtol sa.

,,Cho je?" nechápem čo mu je smiešne. Aj ja sa chcem zasmiať!

,,Máš tu niečo." podišiel ku mne a zotrel mi jabklkovú šupku z pery, ktorú aj hneď zjedol. Mohol by mi niekto teraz doniesť make up? Tá červeň len tak nezmizne.

,,To máš akože raňajky?" zavrel kufor a otvoril mi dvere auta.

,,Dajme tomu." nastúpil som a zatvoril mi. Obišiel auto a sadol si za volant.

,,Tak to ti nedovolím. Hneď teraz idem do obchodu a kúpim nám raňajky." zaprotestoval a naštartoval auto.

~~~

,,Poď pomôžeš mi s nákupom." vypol motor a zase mi otvoril dvere ako dáme.

,,Ja si viem otvoriť aj sám. Mám predsa ruky!" vystrel som svoje dlane rovno pred jeho tvrár.

,,A ja som si myslel že máš kopytá..." začal sa smiať a dal mi dole ruky. Tak toto teda nie je ani z ďaleka smiešne!

V obchode som ťahal košík kde Suga stále niečo dával. Ak nejde robiť švédske stoly tak ja už neviem čo.

Prechádzali sme jednou uličkou keď do mňa niekto zo zadu narazil. Rovno do môjho pozadia. Otočil som sa a uvidel malé dievčatko sediace a nechápavé na zemi.

,,Oh prepáčte ujo. Nedávala som pozor."

,,To je v pohode." kľakol som si k nej a pomohol jej vstať. Ona sa mi uklonila a na náznak vďaky silno objala. Objatie som jej samozrejme oplatil.

,,Jiminnie kde..." prišiel trochu naštvaný Suga. Z hnevu sa to ale obrátilo na nechápavosť.

,,Oh aké zlaté dieťatko. To je vaše?" povedala okoloidúca postaršia pani.

Suga sa ihneď rozkašlal až sa musel pridržať nákupného vozíka.

,,Heh... Nie nie je." postavil som sa a nervózne sa usmial.

,,Dovi ujo." zakývalo mi dievčatko a ja som jej smelo odkýval.

,,Oh tak to prepáčte." ospravedlnila sa a odišla.

Suga sa ešte stále dusil kašľom. Pretočil som očami a potiahol vozík smerom k pokladniam. Drama queen.

Dal som do igelitovej tašky nákup, kým ho on platil. Najprv som protestoval, že aj ja chcem niečo prispieť ale hneď ma odbil. Tí chlapi.

,,Dnes ťa s niekým zoznámim." povedal mi Suga keď sme vystupovali z auta. Namieril si to rovno do vnútra bieleho domu. Má celkom dobrý vkus.

Vnútry to bolo krajšie ako som si myslel. Na začiatku sídlila veľká obývačka spojená s kuchyňou.

Nákup som položil na kuchynskú linku a vybral ho.

,,Choď si dať tašku hore do spálne. Ja zatiaľ spravím raňajky. Teda skôr už obed."