Serendipity [Yoonmin]

❌F o r g e t m e❌

Začal pomaly pohybovať perami. Neváhal som a hneď spolupracoval. Bozky boli jemné ale zároveň vášnivé.

Zahryzol mi do spodnej pery na čo som len ticho vzdychol. On to využil a jazykom mi vnikol do úst.

Naše jazyky tancovali tango v rytme našich pulzov. Nechcel som ukončiť tento nádherný moment ale museli sme naše pery odtrhnúť pre nedostatok kyslíka.

Zhlboka sme dýchali a navzájom si hľadeli do očí.

Stále som sa pozeral na jeho krásne pery a vedel som že potrebujem aby boli len moje. Vrhol som sa naňho a prekotil naspäť na deku.

Sadol som si naňho obkročmo a začal ho dravo bozkávať. Ruky si dal okolo môjho krku a tým naše bozky prehĺbil.

Odpojil som naše pery na čo len protestívne zamrnčal. Zasmial som sa a tentoraz sa vrhol na jeho krk. Najprv som mu ho len bozkával ale potom som mu ho trošku pooznačoval. Aspoň bude každý vedieť že niekomu patrí. A to mne.

Snažil sa nevydať ani hlásku ale ja som chcel počuť ako vzdychá a hovorí pri tom moje meno. Kusol som mu do klúčnej kosti na čo konečne vzdychol. Rajská hudba v podobe vzdychov sa mi dostávala pod kožu a ja som sa musel krotiť.

,,Jimi...ah..."

,,Áno?" prestal som a pozrel naňho.

,,Najprv som si myslel že si také malé nevinné mačiatko ale ty si presný opak."

,,A to si so mnou ešte nebol v posteli." mrkol som naňho, zosadol z neho a odišiel do domu.

Na školu som sa vysral. Aj tak mám v celku dobré známky takže som v pohode. Prevaľoval som sa na druhý bok keď som už nezacítil posteľ ale moju dlhodobú kamarátku zem. Oh skoro som aj na teba zabudol.

Započul som tlmený smiech a ja som hneď vedel komu patrí. Však počkaj. Zobral som vankúš a hodil ho doňho. Bolo ticho. Prišlo mi to divné tak som nakukol cez okraj postele. Nebol tam. Čo do... Zacítil som zo zadu náraz mäkkého predmetu do mojej hlavy a následný smiech, ktorý tak milujem ale zároveň nenávidím.

,,SUGA!" hodil som doňho naspäť vankúš čo nečakal a padol na zadok. Tak teraz som sa už aj ja musel smiať. Ou fuck on stáva. Som v riti. Pomoc. Pomôžte mi niekto. Skočil som na posteľ a rýchlo sa zakryl paplónom. Hlavne nenápadne. Zaškvŕkalo mi v bruchu. Tak to teda bolo nenápadné.

,,Si hladný?" započul som pri uchu na čo som sa strhol a zase padol na zem.

,,Ty musíš mať naozaj rád tú zem keď na nej stále si."

,,Čo už žiarliš aj na ňu? Že ju chytám viac ako teba?" 1:0 pre mňa.

,,Moc si nenamýšľaj. Za to že som ti splnil posledné želanie čo bol bozk si nemysli že sa niečo zmenilo."

,,M-Mal by som už ísť." zobral som si tašku s vecami a šiel do kúpeľne kde som sa prezliekol. Čo som si akože myslel? Som len naivný ako vždy.

Sadol som si na vaňu už oblečený a dal si tvár do dlaní. Ja ani neviem prečo som taký, prečo som tak zmätený a k tomu mám zmiešané pocity. Jasné že neľutujem ten bozk ale neviem čo si o ňom myslí on.

Pustilo sa mi pár sĺz ale nevšímal som si ich. Prečo si to vždy odpykám ja? Celý život som sa snažil pomôcť každej smutnej dušičke ale keď bol rad na mne nikto tu nebol. Započul som zaklopanie, ktoré ma vytiahlo z môjho myslenia.

,,Jiminnie ja som to tak nemyslel..."

,,Nie nič nemusíš hovoriť ja to chápem."

,,Chcem ti to len vysvetliť tak ma prosím aspoň počúvaj." mlčky som sa zošuchol z vane na zem. Pritiahol som si kolená k telu a dal si na ne bradu.

,,Ak si myslíš že ľutujem ten bozk tak si na omyle. Nevieš si ani predstaviť ako ma týraš každým pohľadom, každým dotykom či každým pohybom. Ja ani neviem čo cítim ale jedno viem a to že bez teba už nedokážem žiť..." zrazu sa odmlčal.

Keby si len vedel že to tak aj ja cítim ale nechcem ti pokaziť tvôj dokonalý život.

,,Suga..."

,,Áno?" hneď odpovedal s nádejou v hlase.

Otvoril som dvere.

,,Nechcem ti pokaziť život. Chcem pre teba len to dobré a to bude to že na mňa zabudneš." dal som mu jemný bozk a odišiel.

🐰M🐰