Práve som sedela v škole na hodine literatúry, keď mi zavibroval mobil. Potajomky som ho odomkla a pozrela blikajúcu správu. „Niall, " Usmiala som sa.
„Čakám ťa pred školou," neodpisovala som. Načo, zvoní o necelé tri minúty. Hneď ako zazvonilo, pozbierala som si veci a vyparila sa s triedy. Ponáhľala som sa von zo školy aby som ho mohla vidieť. Otvorila som dvere a rozhliadla sa po parkovisku. Zrak mi padol na čierneho Range Rovera. Vybrala som sa ku nemu. Otvorila som dvere na aute a sadla si.
„Ahoj."
„Ahoj, ako?" opýtal sa s úsmevom.
„Tak ako vždy," znudene som odpovedala. Zasmial sa a pobozkal ma. Bozk som mu opätovala no po chvíli sa odtiahla.
„Chcem ísť domov," kukla som na neho.
„Hej, hej," uškrnul sa a naštartoval.
*Flashback*
„Vieš, už dlho ti chcem niečo povedať, ale nemám na to odvahu."
„Povedz."
„Bojím sa tvojej odpovede."
„Len to povedz," povzbudivo som sa usmiala.
„Vieš, ja... proste... ja zamiloval som sa do teba." sklonil hlavu. Moje srdce sa mi rozbúchalo. Nikdy by som neverila, že túto vetu budem niekedy počuť od neho. Ani teraz som tomu nechcela uveriť, že mi to skutočne povedal. Nedalo sa tomu uveriť. Bože, len nech toto nie je sen.
„Sme na tom rovnako," prekvapivo zdvihol hlavu. Žiarivo sa usmial a prisadol si bližšie ku mne.
„Takže, budeme spolu chodiť? Bože, kokcem." nervózne sa zasmial. Neodpovedala som mu, bol roztomilý ako dieťa, keď to na mňa vybalil. Iba som sa ku nemu nahla a venovala mu bozk. Toto bol najšťastnejší moment môjho života. Srdce mi stále splašene búchalo. Usmial sa na mňa a pritiahol si ma bližšie.
*Koniec flashbacku*
„Haló, vnímaš ma?" zamával mi rukou pred tvárou.
„Áno, vnímam, neboj sa," zbadala som, že sme už pred mojím domom. Mama sa konečne vrátila zo služobnej, takže som sa musela vrátiť naspäť do nášho rodinného domu. Je zvláštne, že bývam takticky v dvoch domoch ? V jednom, čo máme spoločne s babami a tento, kde bývam s maminou.
„Ďakujem za odvoz," povedala a odopla si pás.
„Bolo mi cťou," zase tá jeho fráza. Musela som sa zasmiať.
„Tebe je vždy cťou," otvorila som dvere a vystúpila.
„Ozaj skoro som zabudol, okolo piatej večer príďte aj s babami k nám," usmial sa.
„Okey," prikývla som.
„Tak sa uvidíme, ahoj."
„Ahoj," zatvorila som dvere a ešte mu zakývala. Pri dverách som mu ešte zakývala a zišla dnu. Zavolala som babám, že pred piatou po ne prídem, lebo máme ísť k chalanom. Za ten čas som si robila veci do školy. Keď som spozorovala pol piatej tak som sa vybrala k babám. Zišla som dnu a zakričala aby už išli. A tak sa aj stalo. O chvíľu sme boli na ceste ku chalanom.
„Načo tam vlastne ideme?" spýtal sa Erica.
„Neviem," odpovedala som jej, „niall mi iba povedal aby sme prišli okolo piatej"
„No. a to je o 5 minút."
„No. tak si pohnime."
Aj tak sme meškali. Otvoril nám Harry, ktorý si aj tak všímal iba Zoe. Prešli sme dnu do chodby, kde sme sa vyzuli a potom hneď prešli do obývačky.
Sadli sme si na gauč, teda sadli si na gauč. Mňa stiahol Niall, keď som prechádzala okolo neho na kreslo, takže som mu sedela na kolenách. Zaregistrovala som Liamov divný pohľad, ktorý smeroval na Nialla.
„Ahoj, " zašepkal mi do ucha.
„Ahoj," v jeho prítomnosti som bola strašne šťastná. Jeho ruky si obmotal okolo môjho pása a spojil ich až pri mojich rukách.
„Na čo sme sem vlastne mali prísť?" začala konverzáciu Zoe.
„Len tak na pokec," odpovedal jej Zayn.
„Ešte, že tak už som si myslela, že niečo potrebujete," uškrnula sa Zoe.
„Nebuď zlá," buchla ju Erica.
„Nebuďte ako deti," zasmiala som sa. Vyplazili mi jazyk. Iba som nad nimi pokrútila hlavou.
„Ako sa máš?" znovu mi zašepkal Niall do ucha.
„Priam famózne a ty?" odšepkala som mu. Dúfam, že to počul.
„Tiež," pritiahol si ma ešte bližšie a jeho hlavu si položil na môj chrbát.
„Niekedy si ťa prenajmem ako plyšáka do postele" očervenala som. „Budem ťa držať celú noc a nepustím ťa iba niekedy ráno," zasmiala som sa.
„Vieš, že si idiot?" otočila som sa na neho. Zahral ublíženého. „Môj idiot," dodala som.
ahojte babičky :D toto ste nečakali čo? :D priznám sa ani ja :D ale muselo to prísť :D inač cítim sa divne počúvam pesničku v ktorej sa opakuje za sebou asi 30x slovo big :D inač zajtra idem na meeting Directioners do BB :3 wahaha :D sa teším ale nemôžem sa lebo sa niečo posere :D ale bez časti vás nenehám :D pridám niekedy poobede, keď sa vrátim lebo netuším do kedy tam budem :D niekedy rozmýšľam, že či niekto tieto poznámky autora číta vôbec mám taký pocit, že ich píšem len tak pre seba no nevadí aj tak sa dá :D nejdem vás zdržovať :D tak ako pri minulej ak chete ďalšiu časť 15+votes :) a 5 komentárov a náhodný komentár má venovanie :) love ya and bye :) :D
YOU ARE READING
COLORFUL (Niall Horan)
FanfictionNechaj ľudí odísť - ak sa vrátia, patria k tebe... - ak nie, nikdy k tebe ani nepatrili... cover by: KiraSwift