COLORFUL (Niall Horan)

20.časť - "Voda"

Týždeň, celý týždeň ma vždycky ten debil bol zobudiť tak, že na mňa vylial studenú vodu. Bola som na neho pekelne nahnevaná a na moju mamu tak isto. Miesto toho, že som jej povedala aby ho sem ráno nepúšťala ho privítala ešte aj s raňajkami. No dnes som sa nedala. Do izby som si doniesla rebrík a postavila presne tak aby bol zakrytý, keď sa dvere otvoria. Bola som napustiť vedro plné studenej vody. Tajne som sledovala pri okne či nejde. Keď som ho zbadala vkročiť k nám do dvora, rýchlo som sa vyšplhala na rebrík s vedrom v ruke a čakala kým príde. Nemusela som dlho čakať, pár sekúnd a dvere od izby sa otvorili. Rýchlo som vyliala vedro ponad ne. Odkazom, že som trafila daný cieľ mi bol piskot a vresk. Začala som sa smiať a s rebríka zliezla. Pozrela som sa na Nialla a rozosmiala sa. Od smiechu som spadla na kolená na zem. Jeho rozzúrená tvár a zabijácky pohľad, k tomu všetkému dával iba humornejší odtieň.

„Ty, čo si to spravila?" povedal a chytil si svoje vlasy.

„To čo ty mne, už celý týždeň," žmurkla som na neho, no stále som sa smiala.

„Ty, ja ťa zabijem!" vypískol.

„Ale, hádam pán Namyslený nebude plakať."

„Ja nie som namyslený! A nebudem plakať!" zavrčal a išiel ku mne. Rýchlo som sa postavila a začala cúvať. Stále som sa smiala.

„Prepáč, ale vyzeráš ako zmoknuté kura," povedala som pobavene.

„Za to môžeš ty!" strčil ma na posteľ. S piskotom som na ňu spadla. Sadol si na posteľ vedľa mňa a naklonil sa na mňa.

„Nie, nie, nie!" nestihla som ani dopovedať a začal ma štekliť. Začala som sa nehorázne smiať a metať sa do všetkých strán.

„Prestaň!" kričala som po ňom. Nejako sa mi podarilo sa prehodiť. Teraz som bola ja tá, ktorá ho šteklila s víťazným úškrnom na tvári.  Po pár minútach mi chytil ruky.

„Hej! Zamočil si mi posteľ," pozrela som sa na neho s vážnym výrazom. Iba sa zasmial.

„Myslíš, že budem spať na takom mokrom?" dramaticky som sa zatvárila.

„Môžeš ísť ku mne, ak chceš," uškrnul sa. Hravo som ho bachla do pleca a sadla si pokojne na posteľ.

„To sa nestane," povedala som pobaveným tónom.

„Ale mohlo by sa," uškrnul sa.

„Niall, prestaň," zavrčala som na neho.

„Však už mlčím," povedal a pretočil oči. Bodaj by mu tak ostali.

„Čo dnes?" spýtala som sa ho. On iba skrčil obočie a nechápavo sa zatváril.

„Ako to myslíš?"  pretočila som očami tento raz ja.

„Čo budeme dnes robiť. Totiž, nudím sa," vysvetlila som mu.

„Jáj ták," chápavo prikývol.

„Blondína," postavila som sa, „idem sa prejsť, ideš aj ty?" spýtala som sa ho a vybrala sa k dverám.

„Chceš tam ísť v pyžame?" nechápavo som sa na neho pozrela a potom na veci čo mám na sebe.

„Aha," vybrala som sa k skrini a zobrala si z tade veci. Odišla som do kúpeľne, kde som sa zamkla. Ten plán, mi vymazal z hlavy všetko ostatné. Vykonala som hygienu a prezliekla sa. Vlasy som si dala do drdola a vyšla.

„Môžeme," povedala som a zobrala si mobil.

„To ti trvalo,"

„Hej! Bola som tam iba 10 minút. Plus mínus," zišli sme schody a následne opustili dom. Vybrali sme sa do parku. Cestou sme si hovorili debili, na ktorých sme sa smiali.

„Čo je dnes za deň?" spýtala som sa, keď som si sadla na lavičku.

„Keď poviem neviem zoberieš to za odpoveď?" vytiahla som mobil a pozrela sa.

„Je sobota," hneď ako som to povedala som sa čudne zatvárila. Už? Divné. Boli sme tam ešte hodinu a potom sme išli každý vlastným smerom. Mne volala mama, že mám ísť domov a Niallovi volal Harry. Celú cestu domov, som premýšľala nad všetkým. Potom ma napadla jedna vec, musím sa porozprávať s Erikou. Napísala som mame nech trochu počká, že si idem niečo vybaviť. Zvrtla som sa a išla smerom k teraz už ich domu. Keď som prišla zaregistrovala som, že Zoe nie je doma lebo tu nemala auto. Aj tá sa vkuse túla. Klopať som neklopala. Spod črepníka som vytiahla kľúč a odomkla si. Dúfam, že tu bude. Dole som prehľadala všetky miestnosti no nebola tam. Išla som na poschodie, smerom k jej izbe. Zaklopala som a ihneď vošla. Otočila sa ku mne. „Bonnie?" prekvapivo sa opýtala.

„Áno," odpovedala som jednoducho, „som tu kvôli jednej veci," prišla som trochu bližšie. „Prečo si so mnou prerušila kontakt?" založila som si ruky a pohľad upriamila na ňu.

„Myslela som si proste, že sa s teba vykľuje nejaká mrcha a nechcela som aby si nakazila mňa alebo Zoe," jednoducho povedala a sadla si na posteľ.

„Ale nevykľula, a ak vážne to bolo iba za to tak je to smiešne."

„Ja viem, chápem, že sa na mňa hneváš. Ale proste ja som si to myslela."

„Ja sa nehnevám, nemám sa za čo," povedala som, „no už budem musieť ísť. Mama," prikývla.

„Ahoj,"

„Ahoj," rozlúčili sme sa a išla som domov. 

ahojte babičky :D ja viem, že mala byť včera no úplne som ju zabudla dať :D viem, že časti nie sú také ako bývali ale musíte pochopiť jedno.. sú prázdniny a moja hlava je prázdna :D a teraz sa chystám písať jeden príbeh s harrym :33 mám už všetko premyslené už iba poriadny názov :D ale ten tu tak rýchlo nečadakjte... mrzí ma, že ste to prestali komentovať.. komentuje to iba moja kamoška.. je to divné keď pri minulých častiach bývali 8+ komenátárov a pri posledných dvoch ledva 2.. tak vás prosím komentujte to..s vašimi názormi na celú túto story a zároveň na časť.. 25+votes pre ďalšiu časť.. ja viem, že od vás chcem veľa ale proste.. nemám navýber.. love ya and bye :)