COLORFUL (Niall Horan)

19.časť - "Návrat"

19.časť

O týždeň Niall odišiel, bolo to presne v ten deň, keď ma púšťali z nemocnice. Dohodli sme sa na tom, že budeme kamoši. I keď mu bude ťažké aspoň trochu veriť. No uvidí sa. Stále som bola smutná z rozchodu s Bryanom.  Ostatný si mysleli, že mi nič nie je, no bolo. Po nociach som plakávala. Veľa nocí som preplakala kvôli tomu. No už sú to tri mesiace, čo som sa s ním rozišla a bolia ma iba spomienky, keď spomínam na časy strávené s ním.

 „Bonnie? Máš zbalené?" kričala na mňa mamina zdola.

„Áno," odpovedala som a zazipsovala posledný kufor. Nechcelo sa mi nikam. Zo Sydney. Musíme sa vrátiť z krásneho teplého mesta do upršaného a chladného.  Zobrala som svoje kufre a odniesla ich dolu. Tam už čakala mamina a jej šofér. Zobral moje kufre a odniesol ich do auta, kam som si neskôr sadla aj ja. Išli sme na letisko, i keď sme išli zavčasu no diaľničné kolóny si nevyberajú. Dobre sme urobili, že sme išli o hodinu skôr. Lebo z toho polovicu sme stáli na diaľnici.

Prišli sme na letisko pol hodinu pred odletom, zatiaľ nás a naše kufre prekontrolovali. Bola som šťastná, keď som si sadla do lietadla. Vzduch na letisku bol hrozný, úplne dusno tam bolo. Zapla som si pesničky a urobila si pohodlie. Let v prvej triede je pohodlnejší než v tých nižších. I keď preferujem jazdenie vlakom. No v druhej triede nie sú tak otravné letušky ako tu. Ten ich primitívny úsmev. Och, des. Oprela som sa o sedadlo a pokúsila sa zaspať. Zdriemla som si max tak na tri hodinky. Ešte ma čakalo dosť dlhé sedenie, ktoré som si skracovala pozeraním filmov na tablete.

Nemohla som uveriť, že sme konečne v Londýne. Bol to tak mega dobrý pocit, keď po niekoľkých hodinách sedenia sa prejdete. Z toho sedenia mi normálne tŕpol zadok. Zobrala som si svoje kufre a nasadla som si do auta druhého šoféra. Ani nechcem vedieť, koľko ich mama ešte má. Odviezli sme sa k nášmu starému domu. No starý ako starý. Kým sme boli v Sydney ho mama dala zrekonštruovať takže vyzerá väčšie.

 S kufra som si zobrala moje kufre a odišla rýchlo do domu. Bola som tak nadšená, že som nevnímala volanie mamy. Bolo odomknuté, takže to bolo ľahšie pre mňa, kufre som nechala na chodbe a bežala do mojej izby. Otvorila som dvere a hodila sa na posteľ. Zareagovala som až na tiché chichotanie vedľa mňa. Teda vedľa ako vedľa. Zdvihla som hlavu z mäkkých perín a stretla sa s veľkými hnedými očami mojej najlepšej kamarátky.

„Zoe!" zakričala som a ihneď sa prirútila k nej.  Silno som ju objala.

„Tak si mi chýbala," zamumlala som jej ramena.

„Aj ty mne. Bože, musíme všetko dobehnúť," sadli sme si na posteľ a začali hovoriť veci, ktoré sme si nestihli povedať cez skype. Hovorili sme si novinky a udalosti, ktoré sa stali. Hovorili sme si o všetkom. Ako za starých čias. Dozvedela som sa, že prečo Erica prerušila so mnou kontakt. A nehnevala som sa na ňu. Každý má na veci svoj názor a keď si o mne myslela to, čo si myslela ja jej to neberiem, i keď viem, že jej predpoklady neboli správne. Večer už musela Zoe odísť a ja som si konečne zapla mobil. Neverila som, že sme prekecali skoro celý deň. Mala som pár zmeškaných hovorov a niekoľko správ.

Už si v Londýne? – Niall

Tak nie či áno? – Niall

Počuj, neštvi ma. – Niall

Ideme sa hrať? Kto koho bude ignorovať dlhšie? – Niall

Dobre, vyhrala si. Ale odpísať môžeš – Niall

Začala som sa smiať. Bože, chlapec nemá trpezlivosť.

Áno som v Londýne, no mala som vypnutý mobil a zapla som si ho až teraz. Neurážaj sa toľko a usmej sa. – Bonnie

Nad odpoveďou, ktorá mi prišla som sa rozrehotala úplne.

Hej počuj, neviem, kto sa bude smiať prvý. Či ty keď ťa ráno oblejem studenou vodou alebo ja keď, dobre fajn nič ma nenapadá. Ale nezabudni, že si mi sľúbila, že pôjdeme spolu von. A neurazil som sa. Ja sa naurážam. Možno trochu, ale to je detail. – Niall

Dobre fajn. Zajtra čakám na príval studenej vody, dobrú noc :P – Bonnie

Ešte som sa išla osprchovať a zakusnúť niečo malé pod zub. Jedlo v lietadle mi nechutilo. Ak nebolo bez chuti tak bolo tak ochutené, že sa to jesť ani nedalo. Prezliekla som sa do môjho pyžama, čiže legín a dlhého trička. Skontrolovala som si či ten debil neodpísal, no neodpísal. Uškrnula som sa a mobil zamkla. Dlho som zaspať nemohla, však viete časový posun. No po dvoch či troch hodinách neustáleho prevracania na mňa doľahla únava a zaspala som príjemným spánkom. V noci som sa ešte pár krát zobudila na to, že som sa musela napiť čistej vody. Veľmi sa mi chodiť dole nechcelo, tma bola všade. Keď som si bola tretíkrát napúšťať vodu som si povedala, že už viacej z tej postele nevyleziem ani keby čo bolo. Napokon som zaspala, nie na dlho ale zaspala.

čaute mravce :D ako ste si mohli všimnúť v tejto story je veľa skokov v čase :D ale nebaví ma rozpisovať na aspoň 3 časti čo robila v nemocnici takže :D chápeme sa mno.. :D ešte som vám chcela podˇakovať za votes :) to je samozrejmé a za komentáre :) pre ďalšiu 20+votes :) no a ešte som niečo chcela ale nemám potuchy:DD čo :D 

PS: za cover k poviedke ďakujem Abbie z blogu pictures-for-fanfiction.blog.cz :)