COLORFUL (Niall Horan)

1. časť - "Nikdy mu to nepoviem"

„Nič nie je také ľahké ako sa zdá," klesla som hlbšie do kresla.

„Proste na to nemám, nemôžem mu to povedať, je to proti pravidlám," zaklonila som hlavu a čakala na odpoveď. Nie je možné aby som mu to povedala. Nikto ma k tomu nedonúti. Radšej to budem skrývať a žiť v snoch ako si ten sen nechať pokaziť. 

„Pochop nežijeme v žiadnej rozprávke, kde pricupitá kôň s princom. Tu si to musíš vybojovať tak bojuj," izbou sa začal ozývať môj smiech. Zosmiešňujúco som pokrútila hlavou.

„Zoe, prosím, ako môžem bojovať o niečo o čo sa proste bojovať nedá? Je zadaný, je s ňou šťastný, ja mu život kaziť nebudem a ani ho nebudem prosiť aby ma mal rád, koniec koncov on je iba môj kamarát,"  videla som ako si rukami zašla do vlasov. Robí to vždy keď je nervózna.

„Ale miluješ ho," vyštekla.

„Áno, ale pochop to, je zadaný, má inú čo ti to mám povedať po rusky?" Naozaj nenávidím ten pocit, keď sa moje srdce rozbíja na milióny kúskov a ja napriek tomu musím dokonalo klamať, že mi nič nie je, usmievať sa a pretvarovať sa, že ma to nezaujíma. Počujem veci, ktoré by som radšej počuť nechcela.

„Si neskutočná," povedala nakoniec. Nad tým som sa len uškrnula a postavila sa. Išla som si do kuchyne spraviť čaj. No keď som sa vrátila, ľudia v obývačke sa rozmnožili.

„Ahojte," sadla som si medzi Zoe a Ericu. Jemne som do Zoe šťuchla a uškrnula sa na ňu. Ona mi iba vyplazila jazyk a zasmiala sa. 

„No čo mládež? Ide sa niekam dnes večer?" začal vyzvedať Harry. Ja som sa len mierne zamračila a hrala sa s lyžičkou v čaji. Všetci sa tam začali prekrikovať o miestach, konkrétne baroch kam by chceli ísť. Tieto veci ma veľmi nelákali, možno preto lebo som na to ešte nemala vek a do žiadnych barov som nechodila. Keď som po neustálom dohadovaní zaregistrovala svoje meno, zodvihla som hlavu a prebehla po nich pohľadom.

„Chcel niekto niečo?" sadla som si do tureckého sedu a napila sa z čaju.

„Vlastne áno," prehrabol si vlasy a pokračoval „chcem, teda, chceme aby si pre tentokrát išla s nami, aspoň si užiješ nejakú tú srandu."

„Harry dobre vieš, že ma takéto veci nelákajú, navyše by ma tam ani nepustili. Ešte stále nemám 18," prekrútila som očami a napila sa.

„To by sa vybavilo."

„Žiadne také, je to proti zákonom."

„Prosím ťa, proti zákonom je to tvoje večné sedenie doma. Mali by ťa za to zavrieť, už to nie je normálne. Človek je tvor spoločenský, potrebuje si niekam vyraziť,"  iba som zakrútila hlavou na znak nesúhlasu.

„Povedal som. Ideš a hotovo, nebudem sa ťa na nič pýtať. Ľutovať to nebudeš," aký si je chlapec istý. Neznášam také závery, kde človek tvrdí niečo, čo ani nevie.

„Mlčanie znamená súhlas, drahá," prebodla som ho pohľadom.

„Ty na to ešte doplatíš Styles," zasyčala som.

„Škoda, Ella nebude môcť ísť," zase je tu ten pocit. Pocit, ktorý vás zožiera, ale nemôžete dať na sebe nič vedieť. Keď si želáte, aby ste boli na jej mieste, aby sa o vás tiež tak zaujímal. Hrýzla som si do vnútornej strany líca a napila sa. Môj pohľad zastal na Harrym. Mal úsmev od ucha k uchu, hneď ako to Niall vyslovil.

„Škoda," zamrmlala som. Po hodine sa všetci rozpustili domov, pripraviť sa na udalosť, ktorá ma vôbec nelákala. Nechcela som tam ísť, nemala som chuť ani náladu, ale už som nemohla vycúvať. Obliekla som si jednoduché  čierne šaty na košeľový spôsob s mašličkou na páse. Mali golierik s bielymi „diamantami". K tomu som sa jemne nalíčila a obula si baleríny. Hneď ako som zišla dolu sme vyrazili. Cesta netrvala dlho. O nedlhých 10 minút sme boli pred barom a čakali na ostatných. Keď sa konečne ukázali, išli sme dnu a rovno sme sa usadili do boxu. Bol tu dym a smrad, skoro vôbec sa tu nedalo hýbať. Chalani išli pre alkohol, ktorého sa nedotknem, ale myslia si svoje. Potom, čo to priniesli si ponalievali a začali piť.

„Nie," protestovala som, „ešte raz mi to niekto strčíte pod nos tak odchádzam."

„Dobre, dobre, ale poď si aspoň zatancovať," baby ma vzali za ruky a odtiahli na parket. Zo začiatku ma to tam veľmi nebavilo, ale po čase sa ma to chytilo.

Som úplne nespokojná s časťou, ale ani sa nečudujem. Písala som ju v noci a aj to som mala na ňu málo času. Keby ma neprenasledovali písomky, snažila by som sa viacej, ale poznáte to. Chyby si prosím nevšímajte, proste to odignorujte a čítajte ďalej :D  ďakujem za votes a komentáre pri minulej časti :) veľmi ste ma potešili. Love yaaa.. (nezabudnite!najkrajší komentár má venovanie :) )