COLORFUL (Niall Horan)

16. časť - "Nový život"

Celý čas, čo som bola v Sydney som sa pokúšala zabudnúť. Bolo to ťažké a Niall, mi to vôbec neuľahčoval. Snažil sa ma skontaktovať, písal mi správy a volal mi. Samozrejme, som to úspešne ignorovala. No pri každej prijatej správe, ktorú my poslal alebo zmeškanom hovore, som si spomenula na jeho zradu.

Po čase to zmizlo. Mala som nových kamarátov, nové koníčky, nový štýl. Zoe mi hovorila, že som sa zmenila a Erica so mnou prerušila kontakt. Nemohla som za to, to nové prostredie a ľudia časom človeka zmenia. Prestala som život brať tak vážne. Žila som typickým austrálskym životom. Našla som si chalana. Verím mu. Viem, že so mnou nešiel do vzťahu iba pre nejakú blbú stávku. Dobre, zabudnime na to. Stála som pred mojím šatníkom a nevedela som, čo si mám obliecť. Išli sme s partiou niečo podniknúť a keďže sme mali stretávku o deviatej večer, vedela som, že to nebude nič normálne. Dala som si na seba biele tielko a na to čiernu mikinu s jedným plecom spadnutým. Potom rifľové kraťasi a pod to čierne silonky a na nohy som si obula čierne lesklé martensky. Milovala som tú obuv. Jemne som sa nalíčila a vlasy si nechala rozpustené. Do vrecka som si zobrala mobil a peňaženku. Bolo pár minút pred deviatou tak som sa rozbehla na staré ihrisko, kde sme sa stretávali každý večer. Bola tam Ava aj Jeremy. Usadila som sa na lavičku a čakala na príchod ostatných. O niekoľko minút tam prišila aj Jessica s Deanom. Chýbal už iba Bryan. Zrazu som pocítila objatie zozadu. Vedela som, že to je on.

„Chýbala si mi".

„Ty mne tiež."  

„No tak parta, ide sa?" spýtal sa a ostatní prikývli.

„Kam máme namierené?"

„K starému skate parku, koná sa tam taká menšia párty,"  prikývla som. Neviem si ani predstaviť, že tento môj bláznivý život skončí. Matka sa o mňa nestará a to je výhoda pre mňa. Robím si čo chcem a kedy chcem. Prišli sme do parku a tam to teda žilo. Bolo to v tichej časti mesta, kde skoro nikto nebýval. Ak aj tak tu bývali iba bezdomovci a drogovo založení ľudia. Nie, ja nedrogujem, našťastie. I keď to nebol najmenší park, ľudia stáli aj vonku. Bolo to tu úplne nabité. A všade bol alkohol a sem tam nejaké drogy. Bolo tam veľa známych ľudí či už zo školy, alebo len tak z videnia. Nechala som sa viesť Bryanom. Za cesty mi podal do ruky červený pohárik. Aké typické. Ovoňala som tekutinu v poháriku. Vodka. Hneď som sa napila. Doviedol ma k nejakej parte. Zoznámila som sa s nimi. No potom som si skočila pre ďalší pohárik, cestou som do niekoho narazila.

Niall's pov

(Iný deň, píšem to sem preto aby ste neboli dopletené je tam niekoľko hodinový posun, verte mi, mňa to pletie oveľa viacej ako vás :D)

Dnes je to presne rok čo Bonnie odišla. Nedvíha na telefóny a ani neodpisuje na smsky. Pokúšal som sa jej dovolať hádam miliónkrát a odpovede mi neprišlo. Informácia o nej viem iba od Zoe, ktorá si s ňou stále udržuje kontakt. Ale dnes som sa rozhodol, idem za ňou. Nech ma aj vyrazí ale ja ju musím vidieť. Zbalil som si nejaké veci a rezervoval si hotel v Sydney. O 2 hodiny by mi malo letieť lietadlo. Motal som sa po dome. Bol som v kuchyni, keď tam prišiel Harry. Nerozprávam sa s ním. I keď môže za to iba z časti aj tak sa s ním nerozprávam. Najedol som sa a odišiel do mojej izby. Zobral som si veci a išiel na letisko. Večer by som tam už mal byť, keďže je iba 9:00 ráno. Na let som čakal hodinu.  Keď som bol v lietadle bol som strašne nervózny, prešlo to až keď sme boli úplne vo vzduchu. Let bol dlhý a mňa už z toľkého sedenia bolel zadok. Konečne lietadlo pristálo, vyšiel som z lietadla a išiel si pre veci. Zobral som všetko moje a bol na ceste do hotela. Som tak blízko cítim to. Hneď ako som prišiel do hotela prezliekol som sa a osprchoval. Bol večer a vybral som sa do mesta hľadať nejaké známky po jej existencií. Pýtal som sa ľudí hlavne mládeže, či sa večer nekoná nejaká udalosť. Z rozprávania Zoe som zistil, že párty a festivaly to je jej. Povedali, že v starom skate parku. Jeden chalan bol tak milý, že mi dal dokonca aj adresu, kde to je. Počkal som na daný čas a išiel tam. Prišiel som tam, bolo tam veľa ľudí. Prepchal som sa až do stredu, mal osom namierené až k tej pokojnejšej časti, no cestou tam som do niekoho strčil. Keď som uvidel osobu pred sebou, zbledol som.

„Nevieš dávať pozor?!" zakričala. No potom otočila hlavu smerom ku mne.

čaute babičky... táto poznámka možno bude dlhá no bude dosť vysvetľujúca... nezvládam sa venovať wattpadu a real life zároveň.. kamošky sa na mňa naseriavajú za to, že nechodím s nimi vonku a veriť mi nechcú, keď im poviem, že píšem.. keď mi zavolajú -nejdem - je zle.. keď mi zavolajú - idem - aj to je zle... a proste zvládajte to.. nečudujem sa, keď aj túto časť som písala v noci do tretej ráno a verte mi vstala som o jednej poobee a to čo.. hovno z leta aj z celých prázdnin... medzi tým som sa venovala aj ľuďom na facebooku, ktorú potrebovali pomoc s wattpadom alebo to nejakej podobe.. nie som taká, že by som im nepomohla alebo tak niečo...takže týmto som vám chcela povedať, že časti budú bývať skackavo.. čiže neviem kedy.. iba tak keď sa mi podarí napísať ďalšiu časť.. a to bude nevedno kedy.. ak sa mi podarí pridám ju tento týždeň no zajtra ju nečakajte.. aj táto časť je krátka a nudná neudialo sa v nej tak veľa ako v minulých.. veľmi ma to mrzí, ale tak, každý z nás si chce leto užiť.. a nie ho presedeiť doma za počítačom.. viete ako.. a cez to mám aj svoje plány, ktoré som plánavala stíhať medzi tým čo som sa mala stretávať s kamoškami...

no okey, teraz k časti.. čakali ste niečo takéto? ja úprimne ani nie :D som to napísala aby bola sranda :3 ale bude :D muhaha celkom ma hnevá, že som celý jej rok v sydney sformulovala skoro do jedného dielu, ale bude ich ešte trošku viac aby ste mali prehľad.. budú aj flashbacky aby vás to trochu neplietlo.. ale ten časový posun ma fakt sere :D som v tom tak dopletená proste wa čo? :D no okey.. okey.. vaše názory píšte do komentu prosím.. a kedže tak.. pre ďalšiu časť 20+ votes a 7+ komentárov.. som vysadila laďku.. :D 

PS: česť tomu kto si do dočítal až do konca..