COLORFUL (Niall Horan)

8. časť - "Hádka"

Chalani rozkladali stany, zatiaľ čo sme my, baby, chodili po lese a hľadali drevo na zakúrenie.

„Ste si isté, že tu nie je nejaká divá zver?" povedala som a preskočila peň.

„No, vzhľadom na nepoškodené stromy, tu bobry nebudú,"

„Ale fakt, čo ak sú tu nejaké líšky?" šokovaným hlasom sa spýtala Perrie.

„Líšky ti nespravia asi nič, teda nemali by, pokiaľ nie sú besné," dodala som, na čo ona vytreštila oči.

„Baby, mám taký nápad," začala Sophia. My sme sa zastavili a pozerali na ňu. „My vieme, že tú zvieratá nie sú, ale oni to nevedia," mykla hlavou k juhu teda tam, kde by sa mali nachádzať chalani.

„Tým chceš povedať?" drgla do nej Zoe.

„Vystrašme ich," povedala nadšene.

„To neznie ako zlý nápad," povedala som, „ale neviem, či by sme to mali robiť, predsa len..."

„Nie, spravíme to v noci, tak okolo tretej rána. Baterky ani nič iné si neberte, lebo bude vidno naše tiene, proste vystrašíme ich tak, že budeme robiť takzvané „šuštanie listov" teda krúžiť okolo stanu a potom sa skryjeme, a zase škrabot a ešte niečo, čo k tomu samé dodáte."

„Ty si ale číslo."

Keď sa stmievalo vrátili sme sa. Mali sme plné ruky dreva, no keď som videla chalanov stále rozkladať stany, pustila som ho.

„To snáď nemyslíte vážne! Je večer a vy ste nič nespravili? V tom lese sme boli hádam 2 hodiny a vy ich stále rozkladáte?!" neveriacky som si ich preskenovala.

„No, my..."

„Žiadne my! Vypadnite! Urobím to sama," prekrútila som očami a podišla k prvému stanu. Baby sa automaticky ku mne pridali, každá sme mali poskladať jeden stan.

„Na čo čumíte? Robte ohnisko!" prekrútila som očami.

Neprešlo ani 15 minút a už sme mali stany poskladané, ešte sme tam dali spacáky a tie ďalšie veci. Za jednu chvíľu sa veľmi zotmelo. Bože, po prvýkrát som takto v lese, moju dobrú náladu začína prevažovať strach. Sedeli sme pri ohnisku, tam bolo jediné svetlo široko-ďaleko. Vyžarovalo z neho teplo. Dobre fajn, z akého ohňa teplo nevyžaruje? Som fakt blbá, teda moje myšlienky sú blbé. Mrazilo ma pri pomyslení, že za niekoľko hodín, možno minút budem vstane s Niallom. Presunula som svoj pohľad z ohňa na ľudí, ktorí sedeli okolo ohňa. Baby sa rozprávali spolu a chalani sa na niečom bavili. Po ďalšej polhodine na mňa doľahla únava. Po tichu som odišla do stanu. Cestou som schmatla so sebou moju tašku, keď som bola vstane vytiahla som si z nej teplé tepláky a hrubú mikinu. Následne som sa prezliekla a ľahla si do spacáku. Čo ako som bola unavená nedalo sa mi zaspať. Pocit, že každú chvíľu môže prísť Niall ma užieral. Počula som nejaké kroky smerujúce k stanu, rýchlo som hlavu stiahla úplne do spacáku a zatvorila oči. Srdce sa mi rozbúchalo. Počula som odopínanie zipsu, silne som k sebe stlačila viečka. Po chvíli som počula zips znovu. Chytila som sa za ruky, jemne sa mi klepali, začínala som byť nervózna. Zrazu som cítila jemný tlak na mojom boku a následne myknutie.

„Viem, že nespíš," povedal pobaveným tónom.

„Spím," usmiala som sa sama pre seba.

„Áno, to vidím."

Vystrčila som hlavu zo spacáku. „Potrebuješ niečo?"

„Porozprávať sa," hneď ako to povedal, tak som sa posadila.

„A o čom?"

„O všetkom, o tebe, o mne a tak," ostala som zarazená. Určite na to prišiel, určite prišiel na to, že som do neho zamilovaná.

„Vieš, veľmi mi to chýba, zvykli sme sa rozprávať každý deň, hovorili sme si každú hlúposť. Chýbajú mi naše, rozhovory, ktoré niekedy boli fakt nezmyselné," nad týmto som sa musela len ironicky zasmiať.

„Chcel si povedať, zrazu ti to chýba, zrazu," slová, ktoré som vyslovovala ma boleli, bola to čistá pravda.

„Áno teda...ja," nenechala som ho dopovedať.

„Niall, mne to tiež chýba, ale mne to nechýba iba, keď som sama, mne to chýba vždy, a vždy mi to chýbalo, ale tú kapitolu som uzavrela. Nechcem to riešiť, nechcem sa ku tomu vracať," nevieš si ani predstaviť ako to bolí. Moje myšlienky smerovali k odchodu z tohto stanu. 

„Myslíš, že mne to vždy nechýbalo? Čo si o mne pre boha myslíš?" zvýšil hlas.

„A teraz to chceš akože riešiť krikom, fajn!" zvýšila som aj ja.

„Stále si neodpovedala," zavrčal.

„Fajn! Áno, myslím za ten čas čo si bol s ňou, si sa mi ani neozval, kašľal si na každého. Ľudí v tvojej blízkosti si začal od seba odháňať, a čo si o tebe myslím? Nič, Niall!" prudko som vydýchla, keď som dopovedala.

„Ja, že som začal odháňať od seba ľudí? Vy ste sa mi vyhýbali! Keď som volal Liamovi alebo Harrymu, nikdy mi to nezdvihli, alebo ma rovno zrušili. Takže ja som na vine hej?!" videla som, že je naštvaný, zatínal sánku a zreničky mal rozšírené, v jeho očiach bolo vidieť hnev. Ostala som ticho. Nemala som mu čo na to povedať, keďže som o tom nevedela. Ale predsa ma niečo napadlo.

„Ale nikdy si nevolal mne," šepla som. Videla som, ako jeho výraz v tvári zmäkol.

„Vidíš? Na mňa si ani nepomyslel, takže sa dostávame na začiatok tejto hlúpej konverzácie," povedala som nahnevaným tónom už aj ja.

„Hlúpej?" zavrčal. Znovu začínal byť naštvaný. „Tak hlúpej?" o pár centimetrov sa priblížil ku mne. „Nehovoril by som tomuto hlúpa konverzácia, aspoň sa o sebe dozvieme pravdu," zastal tesne pri mne. Vôbec som ho nespoznávala, takéhoto Nialla som nikdy v živote nevidela. No nedala som sa. Aspoň raz v živote sa musím postaviť ľudom, s ktorými sa hádam.

„Hlúpej!" vyštekla som a priblížila sa ešte viac. Myslím, že toto nečakal. „Niekedy je dobré niektoré konverzácie preskočiť, lebo by  to niektorí ľudia nevedeli vyriešiť bez kriku," uškrnula som sa.

„Tak toto si nedám," ako náhle to dopovedal prikoval ma k zemi. Sadol si obkročmo cez mňa. Začala som sa báť, ale nenechávala som to na sebe vidieť. „Takže tebe vadí moje kričanie, hej?" spýtal sa. Bála som sa kam to smeruje.

„To som nepovedala," prekvapil ma môj vyrovnaný tón, „iba, že to nevieš vyriešiť bez kriku," snažila som sa ho zo seba zhodiť.

„Nechcem sa hádať, nie s tebou," povedal a pozeral sa mi priamo do očí. „Len proste, ani ja sám neviem," povzdychol si. Trochu skĺzol, tak, že mi sedel na stehnách. Ja som sa posadila, takže to vyzeralo čudne. Snažila som sa nevnímať našu blízkosť. Objala som ho. Pre tentokrát ja. Vnímala som len jeho. Jeho objatie.

Ták baby :D máte tu sľúbenú časť...čo na to hovoríte? začína sa to zase zapletať :D muhahá :D ja sa v tých hádkach vyžívam, no nevadí :D v budúcej kapitole bude aj trochu z pohľadu Nialla :3 nečakajte nič ostré, nebude to tam aj keď neviem, ešte sa rozhodnem :D btw. dnes sme mali branné -.- prekvapivo som sa nenudila :D a zajtra odovzdávame učebnice, konečne! zošity som zahodila už včera, aká škoda stromov, možno aj kríkov? okey už kecám :D časť bude až v stredu :) a štvrtok nebude lebo ideme s babymi vystupovať na 50. výročí našej školy s cup songom :D a poobede idem kupovať kvetičky lol :D a v piatok? neviem ako to psychicky zvládnem, i keď za našimi deviatakmi ani len slzu nevyroním ^ iba sa jednou učiteľkou, ktorá odchádza, bola jediná normálna učka na tejto škole -.- anglina nebude bývať taká ako bývala -.- fu*k áno už vidím ako vás to zaujíma :D tak ďakujem za votes a komentáre k minulým častiam :) poteší to :) :D a ako inak najkrajší komentár má venovanie :)