COLORFUL (Niall Horan)

24. časť - "Ples"

prečítať poznámku na konci! :)

Niall mi ako správny gentleman otvoril dvere a pustil ma do sály ako prvú. Nemohla som veriť vlastným očiam. Bolo to tam prekrásne. Všade prevládala modrá a biela. Proste perfektné. Zišla som po schodoch dole na hlavný parket a následne sme sa celá naša skupinka vybrala k nášmu stolu. Niekoľko minút na to bolo slávnostné otvorenie a spustili sa pesničky. Naša parta sa od stola nijak nepohla. Sedeli sme okolo a rozprávali sa. Nálada bola veselá a uvoľnená.

„Ideš si zatancovať?“ spýtal sa ma Niall. Prikývla som a položila svoj pohár na stôl. Vymotala som sa zo stola (chápeme sa ok? :D). Zobral ma za ruku a dotiahol až na parket. Dali sme sa do typickej tanečnej pózy a začali sme tancovať. Popri tom sme sa rozprávali.

„Nepostúpaj mi šaty prosím ťa,“ povedala som so smiechom a urobila otočku.

„Neboj. Až tak nešikovný nie som,“ zasmial sa aj on a znovu si ma k sebe pritiahol.

„Keď tak uvažujem...“

„Ty uvažuješ?“ znovu som sa zasmiala.

„Ale no tak."

„Neuraz sa,“ uškrnula som sa. Stále sme tancovali.

„Vieš, musím ti niečo povedať.“

„Hovor.“

„Tu nie, zajtra,“ odpovedal a znovu ma roztočil.

„Dobre,“ prikývla som. Keď skončila pesnička išli sme si sadnúť. Sedeli sme oproti sebe a rozprávali sa. Túto dobrú atmosféru pokazil priškrtený hlas spoza môjho chrbta. Len to nie. Otočila som sa a z postavy, ktorá tam stála sa mi urobilo zle. Ella. Niallova ex. Pozrela som sa naspäť na neho. Nebolo na ňom nič poznať až do vtedy kým sa nepostavil a nerozbehol sa smerom k nej. Mohla som vidieť, že ju silno objal. Nie, ja nežiarlim. Otočila som sa naspäť. Nedalo mi to a musela som sa otočiť znovu. Prudko som vstala a odišla od stolu. Do očí sa mi nahrnuli slzy. Neverím, príde si po niekoľkých rokoch a zrazu sa bozkávajú. Neriešila som pohľady ostatných a vypochodovala som preč z budovy. Zavolala som si taxík a odviezla sa rovno domov. Šoférovi som podala určitú sumu a išla do domu. Keď som sedela v izbe na posteli, tak som premýšľala, že som sa zachovala ako úbohá histerka. Ráno bolo o niečo horšie než večer. Zobudila som sa so zalepenými mihalnicami od sĺz a špirály , ktorú som mala ešte aj na lícach. Navyše k tomu som zaspala v šatoch. Hlavne, že neboli poškodené . Dať sa do kopy mi trvalo vyše hodiny, možno aj viac. Potom som zbehla do kuchyne a urobila som toasty. Náladu som mala na bode mrazu a to iba kvôli včerajšku. Keď som zjedla toasty, všetko som poukladala na miesto a tanier umyla. Až teraz som si uvedomila, že babám som vôbec nedala vedieť, že som odišla. Doparoma to zas bude vysvetľovania.

ako ste si mohli všimnúť v poslednej dobre časti nepridávam tak často ako to bolo na začiatku, ale má pre to malé stručné vysvetlenie - je leto, prázdniny a ostáva nám iba 1 mesiac dokonca tohto svetého pokoja, takže chcem si užiť z leta aspoň to čo sa dá.. takže časť nečakajte skoro ale do konca augusta by som toto chcela stihnuť dopísať no či sa mi bude dať to neviem.. inač všimli ste si? príbeh sa nám blíži ku koncu ^^ ozavriem ho na finálnej 30. časti  + epilóg :3 bože, ako mi to bude chýbať :D k ďalšej časti 30+ votes a zopár komentárov :D

PS: ospravedňte ma za krátku časť