school love

8. Časť

UPOZORNENIE: Ella v tejto a aj nabudúcich kapitolách bude hovoriť anglicky. Mne sa to však nechce prekladať a tak to bude všetko slovensky. Dúfam že vám to nebude vadiť. ^°^

,,Nie je veľa voľných izieb, preto sme niekoľkých z vás pridelili na už obsadené izby. To znamená že budete mať spolubývajúcich."povedal náš sprievodca, keď sme vystúpili z autobusu.

Začala som si obzerať tú vysokú budovu. Hneď vedľa nej stála ďalšia, ktorá bola asi škola. Obe boli červeno-biele. Chcela som ešte porátať poschodia, keď som si všimla že už ideme dnu.

,,Budova má 19 poschodí. Vedľa ste si už vonku mohli všimnúť školu, na ktorú budete tieto tri mesiace chodiť.
Na recepcii vám povedia číslo izby, keď im poviete svoje meno."povedal počas gestikulácie.
,,Dobre, môžte ísť."usmial sa a dal si ruky v bok. Ja som sa tiež usmiala, poupravila si batoh na chrbte a dala sa smerom k recepčnej.
Teda, tu je ale rad. Našťastie som tretia.

Chalan predo mnou si zobral kľúč a odišiel preč. Chytila som kufor a podišla bližšie.

,,Dobrý deň. Som Ella Kucherová."
povedala som a ona začala niečo ťukať do počítača.

,,Izba 64. na šiestom poschodí." povedala s úsmevom a podala mi kľúč. Ja som jej úsmev opätovala a odišla smerom ku schodom.

Vyšla som na prvé poschodie a usúdila som, že bude rozumnejšie ísť výťahom. Veď kto by chcel ísť až na šieste poschodie s kufrom a batohom? No ja určite nie.

Stlačila som tlačítko na privolanie výťahu a netrpezlivo sa kolísala na nohách. Otvorili sa dvere a ja som nastúpila. Už sa išli zavrieť, no zrazu tam niekto strčil ruku a tým zastavil výťah. Opäť sa otvorili dvere a ona vošla dnu.

,,Ehm, ahoj."povedala vyššia brunetka keď sa zavreli dvere a my sme boli na ceste hore.

,,Ahoj."usmiala som sa na ňu.

,,Ty si tá z Európy? Na tri mesiace?"

,,Hej."kývla som hlavou a zase sa začala kolísať. Tlmená hudba ešte viac podporovala to trápne napätie medzi nami.

,,Som Ella."prerušila som ticho a usmiala sa na ňu.

,,Courtney."povedala a zdvihla na mňa zrak.

Zrazu sa výťah zastavil na šiestom poschodí a dvere sa otvorili. Obe sme vystúpili. Zrejme bývame blízko seba. Aspoň tu už niekoho poznám a nemusím sa tu cítiť tak sama.

Náš pohľad však hneď zneistel, keď sme chceli odomknúť tie isté dvere.

Odprisahala by som, že som bola červenšia než paprika.

,,To je môj byt."povedala nechápavo a pozrela na číslo na mojom kľúči.

,,Ty... Ty budeš bývať so mnou?"spýtala sa a nepríjemne sa jej zúžili zreničky. Vážne teraz vyzerala ako zmija ktorá sa ma chystá uhryznúť, uškrtiť a vyhodiť von oknom.

,,A-asi áno."

Bože prečo koktám?!

Prezrela si ma tými nádhernými zelenými očami od hlavy až po päty.

,,Fajn. Poď."kývla znechutene hlavou smerom ku dverám. Odomkla byt a my sme vošli dnu.

Vyzerá to tu fakt skvelo.
Nie ako tie slovenské internáty. Tento je moderne zariadený.

Z predsiene sme vošli do kuchyne. Bola zladená do čierno-biela.
Bola malá, ale útulná.

,,Tamto je tvoja izba."kývla hlavou na čierne dvere. Zobrala som kufor a išla dovnútra.

Hneď po pravej strane bol menší pultík a zrkadlo. Nasledovala hnedá manželská posteľ s bielymi návliečkami, paplónom a vankúšmi.
Oproti postele boli poličky v stene.
V rohu bol malý gaučík a po jeho ľavici bol hnedo-čierny písací stolík.
Nad nimi bolo obrovské okno.
Proste nádhera.

Chceli by ste dnes ešte jednu kapitolu? ^°^