Vybrala som si z vrecka kľúč a strčila ho do zámky. Otvorila som dvere a vkročila dnu. Povzdychla som si, keď som na vešiaku videla bundu, ktorú si Courtney ráno zobrala. Položila som kľúče na stôl a odišla do obývačky, kde Courtney sedela na gauči s mobilom v ruke.
,,Ahoj,"prisadla som si k nej. ,,Ehm... Courtney?"hryzla som si do pery a zdvihla zrak z topánok na ňu. ,,Hm?" ani sa na mňa nepozrela a stále ťukala do mobilu. ,,Myslela si to ráno vážne?"
,,Prepáč zlato, hádam si si nemyslela že to vydrží navždy. Veď za ten čas som mala aj minimálne tri bokovky," zasmiala sa. Prikývla som, zhrabla mobil a zabuchla za sebou dvere. Nemôžem uveriť že to povedala.
Zletela som schody a rýchlo prešla recepciu. Na chvíľu som sa vonku zastavila a premýšľala, kam ísť. Potom mi to napadlo.
Jediné miesto, kde sa dá úžasne prevetrať hlava je strecha. Strecha vysokej budovy. Alebo kolotoč, ale to je už o inom.
Nakoniec sa mi zišlo vedieť kde je tu stánok s časopismi. Raz som šla okolo a všimla som si, že tam predávajú aj alkohol. A keď som si ho tam dnes kupovala, nepýtali sa na vek. Dobre pre mňa.
Napila som sa z fľaše a ďalej sledovala výhľad. Stovky budov a ľudí v pozadí mojich pohupujúcich sa nôh vo vetre. Keby sa mi nevybil mobil a netriasli by sa mi ruky, odfotila by som si to.
Zaklonila som hlavu a zavrela oči. Zhlboka som sa nadýchla. Je tu krásne. Len škoda že túto chvíľu prerušili policajné sirény.
YOU ARE READING
school love
Teen Fiction∼to myslíš vážne? ≁prepáč zlato, hádam si si nemyslela že to vydrží navždy Začiatok: 14.12.2018 Koniec: ~~~