12. Časť

394 30 3
                                    

,,Objednáme si čínu?"spýtala sa ma Courtney cestou na internát.

,,Kľudne si objednaj, ja dnes nemám chuť. Musím si ešte niečo vybaviť v hale."povedala som a zastala pri gauči vo vstupnej hale.

,,Aha. Mám ťa počkať?"

,,Si zlatá, ale nemusíš."

,,Tak ahoj."zamávala mi a ja som jej odkývala. Sadla som si na gauč a odomkla môj mobil.

Zrazu mi niekto zozadu zakryl oči. Otočila som sa a tam stál Michal.

,,Ahoj."usmiala som sa.

,,Ahoj."povedal a prisadol si.

,,Ehm, budeme len tu? V hale?"spýtala som sa po chvíli ticha.

,,Ehm... Nie. Pôjdeme von?"

,,Môžme."postavila som sa a namierila si to ku dverám.

Vonku nie je zima, takže si nemusím ísť po bundu.

Vyšli sme von a on zabočil do ľava. Išla som za ním.

,,Tak, ako ide život?"

,,Michal, rozprávali sme sa len
pred pár hodinami."zasmiala som sa a on tiež.

,,To je vlastne pravda..."povedal a kopol do kamienku.

,,Kam to vlastne ideme?"tiež kopnem do kamienku ktorý dopadne vedľa červeného auta.

,,Neviem, len tak po meste."mykne plecami.

Pomedzi prsty mi prejde studený vánok vetra. Ruky si schovám
do vreciek a ramená dám viac
ku krku.

Michal vkročí na cestu a ja ako jeho chvostík idem za ním.

,,Pozor!"chytí má za ruku a odtiahne na chodník. Skoro ma zrazilo auto.

,,Ďakujem."poviem udýchane už
v bezpečí chodníku.

,,Nie je začo, bola to maličkosť."usmeje sa.

,,Ale nebola! Veď ma skoro zrazilo auto!"trvám na svojom.

,,No dobre, tak nebola."zasmeje sa a ja s ním. Až teraz si uvedomím že sa stále držíme za ruky. Vyvlečiem sa
z jeho zovretia a poškriabem sa
na hlave.

Zase je medzi nami to trápne ticho.

school loveWhere stories live. Discover now