,,Ahoj."povedala Courtney a oprela sa o skrinku vedľa tej mojej. Vybrala som si angličtinu a pozrela sa na ňu.
,,Ahoj."usmiala som sa.
,,Ako prebiehala tvoja prvá hodina
v Amerike?",,Celkom fajn. Ukážeš mi učebňu angličtiny?"
,,Hej, poď so mnou."povedala a už sme šli tou dlhou chodbou.
Otvorila dvere a vošla dnu. Usmiala sa na ostatných a pozdravila ich. Sadla si do voľnej ľavice a ja hneď vedľa nej.
,,Dúfam že ti nebude prekážať ak si
k tebe sadnem.",,Nie, vôbec mi to nebude prekážať."
zasmiala sa tým jej sladkým hláskom.Prečo sa nad tým vždycky rozplívam?
O chvíľu vošla učiteľka.
Hovorila strašne rýchlo. Väčšinu jej slov som jej nerozumela.,,Ja jej nič nerozumiem."pošepkala som Courtney a potichu sa zasmiala.
,,To sa tu už párkrát stalo."tiež sa zasmiala no to si nás už všimla učiteľka.
,,Hej, vy dve vzadu. Čo si tam šepkáte? Povedzte aj nám. Nech sa zasmejeme."
Na prázdno som preglgla a otvorila ústa s nádejou, že ma napadne povedať niečo múdrejšie než len nič.
,,No... Ehm... My..."
,,Čo vy?"zdvihla obočie.
,,Ja len že... Ehm..."
,,Ona sa len pýtala čo znamená jedno slovo. Nie je odtiaľto a nerozumela tomu."v poslednej chvíli ma zachránila Courtney. Bola som jej strašne vďačná.
,,Dobre, ale snažte sa už nevyrušovať."
Zvyšok hodiny som bola ticho ako nikdy. Takéto strápnenie sa hneď v prvý deň.
Bože...
YOU ARE READING
school love
Teen Fiction∼to myslíš vážne? ≁prepáč zlato, hádam si si nemyslela že to vydrží navždy Začiatok: 14.12.2018 Koniec: ~~~