school love

15. Časť

Kráčam po chodbe a pritom pozerám do mobilu. Prvú mám španielčinu. Tú mám celkom rada. Odložím mobil
do vrecka keď v tom do niekoho vrazím.

,,Oh, prepáč."poviem a zodvihnem mu učebnicu, ktorá mu vypadla z rúk keď som doňho omylom vrazila.

Zdvihnem na neho pohľad a zamračím sa. Michal. Je fajn, no teraz sa mi s ním nechce hovoriť po tom, čo na mňa skúsil.

,,Nevadí. Čo si tak rýchlo včera zmyzla? Vyzeráš hrozne. Ako
po nejakej silnej žúrke."vyhŕkne
na mňa jednu vetu za druhou.

,,Za prvé, nemala som tam prečo ostávať. Za druhé, ďakujem, aj ty dnes vyzeráš úžasne. A za tretie, myslím, že to niečo také aj bolo."poviem a prejdem okolo neho ku mojej skrinke.
Vytiahnem z nej učebnicu španielčiny a idem do triedy.

Tesne po tom čo si sadnem do voľnej ľavice do triedy vojde učiteľka.

,,Buenos días estudiantes."

*****

,,Ahoj."prekvapí ma Courtney keď zavriem skrinku.

,,Ahoj. Teba tiež tak bolí hlava?"
opriem sa o moju skrinku.

,,Na, to by ti mohlo pomôcť."podá mi dáku tabletku. Vďačne sa na ňu usmejem a zoberiem si ju. Len tak
na sucho ju prehltnem.

,,Vieš, spomenula som si na pár vecí
z včerajška."povie a mne skoro zabehne.

,,A na čo také si si spomenula?"spýtam sa keď sa už nedusím tabletkou na bolesť hlavy.

,,Mám taký pocit že sme sa spolu vyspali, Ellie."povie rýchlo a ja sa snažím aby mi znovu nezabehlo. Len pár vetami ma to dievča dokáže udusiť.

,,No, tiež si na niečo také spomínam."priznám.

,,Áno? A načo?"spýta sa zvedavo.
Do kelu.

,,Na moc detailov si nespomínam. Iba viem, že sme sa bozkávali a potom si ma zobrala do mojej izby."

,,Oh, prepáč, nechcela som aby to takto skončilo."sklopí zrak.

,,To je už predsa jedno. Nedá sa to vrátiť späť. A úprimne? Mne ani moc neprekáža že sme spolu skončili
v posteli."poviem na čo na čo si vyslúžim jej prekvapený výraz.
,,Radšej sa vyspím s tebou ako
s Michalom."dodám a zasmejem sa.

,,Ani ty nie si na zahodenie."usmeje sa a pomaly sa začne viac približovať k mojim perám. Jednou rukou sa oprie o skrinku vedľa mojej hlavy. Tiež sa trochu priblížim. Boli sme pár milimetrov od seba. Nosy sa nám už dotýkali a nechýbalo veľa a pery by sa nám tiež dotkli. Zavrela som oči a čakala čo nastane. Už som letmo cítila jej pery na tých mojich, keď vtom zazvonilo na ďalšiu hodinu.

,,Sakra."povie a odtiahne sa.

,,Nevadí, tak nabudúce."žmurknem
na ňu.

,,Dúfam, že vtedy už budeš
pri zmysloch a nie ako naposledy."zasmeje sa.

,,V to dúfam aj ja."usmejem sa na ňu a odídem do triedy.