Dance Tábor/FF/ Marcus Gunnarsen

/24/

2 weeks later

Už prešli 2 týždne od tábora a ja sa cítim zle. Keď sa má rodičia spytajú ako bolo na tábore tak zase sa mi všetko vratí a najradšej by som sa zabuchla do izby a plakala do vankúša. Chýba mi a hlvné jeho jemné pery, úsmev ktorý mi vždy vykúzli úsmev na tvary. Ahh je to ťažké.

Práve ležím na posteli a pozerám do stropu. Asi pôjdem za Leylou už od tábora som ju nevidela. Musím to niekomu povedať ona je jediná možnosť a nikomu to nepovie. Vsatala som z postele obliekla si biele tričko a čierne legíny. Zobrala som mobil a zošla schody dolu. Doma nikto nieje, rodičia sú v práci a Jake je u kamaráta tak som celý deň sama. Obula som si vansky do vaku som hodila mobil, peňaženku a kľúče. Vyšla som z domu a šla za Leylou. Leyla býva len o 5 domov ďalej tak som nešla veľmi ďaleko. Zazvonila som a čakala kym mi niekto otvori. Vo dverách sa objavila brunetka a hneď sa jej na tvary ukazal úsmev. Vrhla som sa jej do objatia.

"Ahoj! Strašne si mi chýbala!"

"Ty mne tiež bola tu bez teba strašna nuda"odtiahli sme sa od seba a vzájomne sa pozerali.

"Poď do vnútra"uvoľnila mi cestu a ja som vošla dnu, vyzula som sa a prešli sme do kuchyne.

"Som samá doma tak aspoň sa môžme porozprávať, dáš si niečo?"

"Len vodu, dnes mi nieje dobre"sadla si oproti mne za stôl.

"Tak hovor ako bolo?"keď sa ma to spytala hlavu som dala dole a nechcela som aby videla že plačem. Zase je to tu.

"Čo sa tam stalo, Lily veď mne to môžeš povedať"chytla ma za ruku a starostlivo sa na mňa pozrela. Začala som rozprávanie o tábore.

"..no a potom som zistila že to bola sádzka aby ma zbalil, chcel si len užiť chápeš"z oči mi padali slzy.

"Bože to mi je ľúto, ako to mohol urobiť a ešte tebe?"

"Vidíš"keď videla ako pláčem zobrala si ma do objatia. Mačala som jej tričko,odtiahla som sa a zotrela si slzy.

"Nedáš si toast?"ukazal Leyla na chrumkavý toast. Hneď sa mi chcelo zvracať utekala som na záchod a vyprázdnila svoj žalúdok. Dnes je to už druhý krát čo mi je takto zle. Možno tím že nič nejem, ale ako mi môže byť zle keď som ani nič nezjedla? Celý deň mi je zle, bolí ma hlava,nič nejem a plačem ako korytnačka. No to by som sa nestažovala prečo mi je takto. Prišla ku mne Ley a podala mi servítku.

"Vyzeraš zle, neziedla si niečo?"

"Veď som nič také neziedla dnes je to už po druhé a včera tiež"

"Mala by si ísť k doktorovi"a čo keď to nič nieje len mám neakú chrípku. Ako som tam sedela, spomenula som si že mi to už týždeň mešká, počkať čo?

"Čo?"spytala sa Ley videsné.

"Týždeň mi to meška"pozrela som sa na ňu.

"Počkať myslíš že si v tom?"ale veď to nie, nemôžem byť tehotná.

"Neviem ale všetko to dosvedčuje, musím si to overiť počkaj má tu"postavila som sa zobrala som vak a vyšla z domu k lekárni. Cestou som na to myslela. Veď  ja nemôžem byť tehotná! Spala som s Marcusom ale to bolo už skoro pred dvomi týždnami a davali sme si pozor, aj keď Marcus šiel hlboko a rýchle a potom má celá panva bolela že som nemohla celý deň ani sedieť a ten blbeček sa len na tom šklebil. Nemôžem máť teraz dieťa a s Marcusom. Bože nemôže  to byť pravda.

Išla som naspäť k Leyle s krabičkou. Otvorila mi a vošla som dnu.

"Idem do kupeľni"ona len prikyvla a išla do kuchyne. Stála som pri umyvadle a čakala čo sa objaví.
Po 2 minútach sa tam ukázalo...

Myslíte že bude tehotná?