Dance Tábor/FF/ Marcus Gunnarsen

/23/

Zobudila som sa na nieči hlas. Bola to Loren, lietala po celej chate a niečo hľadala. Vyzerala že je naštvana.

"Neviete kde je nahrdelník od Læina, nemôžem ho nájsť ahh!"spytala sa nás s nádejov v očiach. Obzrela som sa okolo seba a vedľa mňa na stoliku sa niečo zaligotalo. Usmiala som sa a zobrala ho do ruky.

"Nieje to ten"ukazala som jej, ona si povzdychla a prešla ku mne.

"Ďakujem dlho som ho hľadala"podala som ho jej. Videla som ako sa dievčata balia do kufru. No mala by som už aj ja začať kedže o niekoľko hodín už ideme domov. Bude mi to tu chybať a najviac Mac aj keď mi ubližil stále ho milujem. Milujem tie jeho čokoladky do ktorých sa vždy zamotávam. Povzdychla som si a šla som vybrať kufor a začala doňho hádzať veci. Nechcelo sa mi to skladať veď aj tak ho doma vybalim. Keď som bola hotova obliekla som si veci na cestu a išli sme na raňajky.

Sedel tam,mrmlal sa v tom jedle a rukou sa opieral o hlavu. Asi vycitil že sa naňho pozeram, zdvyhol hlavu a pozrel sa na mňa. Pod očami mal veľké červené kruhy,vlasy mal mastné a jeho oči boli plne neštastia. Teraz by som sa mu vrhla do objatia a povedala že mu to všetko odpúšťam ale to neide. Vsadil sa,tak prečo by som to mala robíť?

Bola som v chatke a práve si brala vonku kufor. Vyšla som z chaty a šla ku Jakeovi. Ostatný tiež čakali na rodičov. Moj pohľad sa zastavil pri blonďákovi. Stál tam so svojím bratom,ruky mal vo vrecku a niekam sa pozeral. Tinus sa rozprával s kamarátmi no on nič. Stál tam ako kameň. No môj pohľad prerušilo prichádzajúce auto. Zastavilo a vyšla z neho mama a otec.

"Ahojte, no ako ste sa mali? Chýbali ste nam"venovala nám mama pusu na líce. Bože akoby sme boli malé deti,bolo to trápne.

"Doma ti všetko povieme len mohli by sme už ísť?"oznamila som jej. Chcela som byť už doma.

"Jasne tak ideme"otec nám zobral kufre a dal ich do kufra. Sadla som si do auta a pozrela som sa cez okno. Pozeral sa na mňa a z oči mu kapla jedná slza. Nechcela som sa naňho pozerať lebo by som začala plakať a mala som to už na krajičku. Najraďšej by som šla k nemu a pobozkala ho na jeho užasne pery a zavynula sa v jeho objati. "Milujem ťa"naznačil ustami a mne začali padať mokré slzy z oči. Nevydržal som to zase, naznačila som mu že "Bye." Sakra veď ja ho milujem a strašne. Teraz mi už strašne chýba, veď už ho nikdy neuvidím.

"Lily si v pohode?"spytal sa ma mama keď videla asi že plačem. Rukou som si zotrela slzy.

"Ano, môžme už ísť"prikyvla som a auto sa pohlo. Posledný krát som sa naňho pozrela a videla ako plače. Posledný krát som videla jeho úžasnu tvar,pery,oči, telo. Auto sa rozišlo na cestu a vzdaľovalo sa od miesta. Všetko zavinil len jeden tábor. Ta chvíľa keď sme sa prví krát stretli všetko to začalo a teraz to skončilo. Navždy. Je konec aj keď to boli úžasne chvíle s úžasným človekom ktorého milujem najviac na svete a ktorý mi zlomil srdce na tisíc kúskov. Milujem ťa Marcus.

Ešte sa to nekonči ale tábor už končí. Chudák Lily kto by chcel byť na jej mieste😭😭😔