Dance Tábor/FF/ Marcus Gunnarsen

/22/

Dievčata išli na party a ja som ostala sama v chate. Hm čo teraz budem robiť? Ale radšej sa budem nudiť ako ísť na tu party a stretnúť  jeho. Zobrala som mobil a šla na ňom hrať hry aby som zabila nudu. Zrazu niekto zaklopal na dvere. Otvorili sa dvere a v ních stál Marcus. Čo tu robí? Pozerala som sa naňho z vykulenými očami.

"Lily ja...chcem ti to všetko vysveltíť"prišiel bližšie k posteli.

"Ja to nechcem počuť, choď preč!"vstala som z postele. Stáli sme oproti sebe a navzájom si pozerali do očí. Priblížil sa ku mne a vpijal sa mi do očí. Na tvary som cítila jeho dych. Ruku položil na moje rozhoručene líčko a jemne sa o neho otrel. Bolo to ako by do mňa vpustil elektrinu.

"Prepač baby"delíl nás centimeter aby sa naše pery spojili. V hlave  sa mi zase premietla naša hadka a že to bolo celé len sádzka. Nemal sa vsadiť a teraz by sme boli spolu a nemuselo by sa to diať. Odtiahla som sa a zavrtela hlavou, slzy sa mi drali z oči.

"Sakra Lily ja ťa milujem, chápeš nemôžem to bez teba vydržať cele to bolo len sku*vená sádzka, nič to neznamená, to čo k tebe cítim je pravdivé tak už prestať vymýšlať!"zvrieskol  na mňa a narazil ma na stenu a ruky mi držal aby som neutiekla. Mala som z neho strach ešte nikdy som ho takto nevidela. Z kvapiek slz sa stal vodopad.

"Ty si to všetko posral tak prečo má teraz vyníš? Si len obyčajný hajzel ktorý si chce len užiť a ja blba som ti na to skočila. Prečo má nenecháš na pokoji je koniec chapeš!"kričala som mu do tvare, no podľa jeho vyrazu bol naštvaný, viac  mi stisol ruku a ja som sykla.

"Ty si to nepochopila že?"približil sa mi k tvary, ja som sa ani nepohla. Strašne som sa ho bála, vedela som čo chce urobiť tak som tam stala prišpendlená o stenu. Prisal sa mi na krk a kusal mi pokožku. Strašne to bolelo a keď to silno zkusol myslela som že asi zomriem. Nohy sa mi podlamovali, keby ma nedržal tak by som už bola na zemi držal ma natiskanú na stene a ja som nemala možnosť nič zrobiť len stál a cítiť tu bolesť. Moje vzlyky boli čim viac tým hlasnejšie.

"Prestaň,prosím!"smutne som ho poprosila, strašne som plakala. Odtiahol sa od krku a pozrel sa mi oči.

"Prepáč mi bae ja..som debil ale odpusť mi to"pohladkal ma na líčku a v očiach mal slzy.

"Vypadni a nepriblížuj sa ku mne, už ťa nikdy nechcem vidieť!"zkríkla som naňho, otvorila dvere a čakala kým odíte. Zastavil sa vo dverách a pozrel sa mi do očí.
"Len chcem aby si vedela že ťa milujem a nikdy neprestanem"bolo počuť v jeho hlase smútok. Vyšiel von a zabuchla som za ním dvere. Sklzla som sa po dverách dole a nohy si pritiahla k sebe. Slzy mi už tiekli viac ako vodopád. Prečo ja? Prečo som sa zamilovala do nesprávneho človeka? Prečo sa to všetko muselo stáť? Keby som tu nešla tak by som ho ani nestretla a všetko by bolo ako predtým ale teraz to je celé na p*ču. Hodila som sa na postel a pomaly zapadala do tmy....

Prepáčte mi za tie nadávky ale hodilo sa mi to tam👀