Dance Tábor/FF/ Marcus Gunnarsen

/7/

Pomaly som otvorila oči a zistila som že som v našej chatke. Zrazu sa otvorili dvere a v ných stala Sabina lekarnička.

"Už ti je lepšie?"spytala sa ma

"No hej už je to lepšie len ta ruka stale boli"strašne to bolelo ako by som to mala zlomené

"Ta ruka je len narazená ale teraz nebudeš namahať veľa a nebudeš sa zučastňovať aktivit, teraz môžem ísť so mnou na obed"usmiala som sa na ňu, vstala a išli sme na obed

Prišla som do vnútra, všetci sa na mňa pozerali. Marcusa som tam nevidela.

"Môžeš si sadnuť k nám"navrhla mi Sabina

"Ok"nasledovala som Sabinu k ich stolu

--------------------------------------------------
Išlia som naspäť do chatky

"Lili"počula som zo zadu že niekto na mňa vola. Otočila som a videla Loren.

"Ako ti je si v pohode?"

"Hej len nemám sa namahať s tou rukou"

"Aha"

"Nevieš kde je Marcus na obede som ho nevidela tak sa pytam či ti nevieš"

"Neviem ale možno vo svojej chatke?"

"Tak sa skúsim tam pozrieť"

"Dobre tak ahoj"  "Ahoj"

Otvorila som dvere ale to som asi nemala robiť. Marcus ležal v posteli a bozkavala sa z neakou blondinkou. Obidvaja boli nahy. Do oči sa mi nahrnuli slzy.

"Marcusi"povedala som to potichu, nemala som ani slova.

"Lili to nieje tak ako to vyzera"prišiel ku mne len boxerkach. Hlavne že mi dnes vravel ako ma miluje ale to boli iba same kecy.

"Ano a ako to vyzera, keď si tu uživaš z inou kym ja som s rukou v bolestiach"začala som kričať lebo ma to veľmi štvalo
"Ani si neprišiel za mnou, dobre nemusel si ale...aspoň si sa ma mohol spýtať či sa mi nič nestalo, ale ti si tu budeš radšej robiť niečo ine, dobre ako chceš"mala som strašne nervy

"Lil"chcel niečo povedať ale ja som ho prerušila "nie je koniec aj tak som vedela že to nebude fungovať čau"otočila som sa a vyšla von a šla rychlym krokom do chatky

"Lili počkaj"kričal na mňa Marcus ale ja som ho ignorovala. Je to obyčajny idiot ako som si mohla myslieť že je ten pravý. Lebo si bola až po uši doňho. Hm to je už jedno. Vošla som do chatky a všetci sa na mňa otočili.

"Čo sa ti stalo?"prišla ku mne Emily asi si všimla mojích červenych oči. Začala som plakať ani neviem prečo len som to musela zo seba dať von.

"Marcus ma podviedol, prichytila som ich ako sú spolu"

"To je hajzel, takto ti ublížiť, oh chuďatko poď sem"roztvorila Em ruky a ja som sa jej vrhla do objatia

"Neboj to bude dobre, on je proste taký a nezmení sa"utešovala ma Em. Zrazu zapískala píšťalka, vôbec som tam nemala chuť ísť a vidieť ho.

"Môžes si ľahnuť mi povieme Thomasovi že ti je blbo, oddychni si"

"Ďakujem vám ste najlepšie"venovala som im usmev a už sa stracali v dverách. Ľahla som si na posteľ, bolela ma hlava ako by mi išla prsknuť. Asi po 5 minut som zaspala.

No Marcus si to cele pokašľal
Love y💛