/6/

522 18 0
                                    

Cítila som niečo na tvary. Otvorila som oči a predomnou boli hnedé čokoladky.

"Dobre ráno princezna"tak sladko sa usmial. Skoro som sa roztopila.

"Dobre"usmev som mu oplatila, ale hneď som si spomenula že som v Marcusovej chatke a dievčata nevedia kde som. Veď oni nevedia ani čo sa stalo. To je pravda.

"Ja už musím ísť za dievčatmi určite ma budu hľadať"síce sa mi s daďial vôbec nechcelo ísť. V jeho očiach sa zrazu objavil smútok.

"Veď sa ešte uvidíme"

"Ja viem tak choď"vstala som z postele obliekla som si veci zo včera. Marcus si ma pritiahol ešte do objatia, odtiahol sa a venoval mi láskyplnú pusu

"Milujem ťa"zamrmlal do bozku, ja som sa usmiala do bozku

"Ja teba tiež" odtiahla som sa aj keď som to nechcela, v jeho objati sa cítim v bezpeči a... krásne
Vyšla som z chatky a šla k našej. Som zvedava čom im povieš. To aj ja

Vošla som do vnútra, všetki ešte spali. Pomalým krokom som sa vkradla do kúpeľne a spravila som rannú hygienu. Vracala som sa a už boli hore.

"Kde si bola celú noc?"hneď sa ma spytala Em. Musíš povedať pravdu.

"No...bola som s niekym"bola som nervozna že čo na to povedia.

"A s kým, keď sa môžme spýtať?"drkla do mňa Loren a mrkla.

"S Marcusom"neviem či mi vôbec rozumeli keď som to na ných rýchlo vypustila

"Akože s tym Marcusom, sukničkárom?"

"On je iný, viem že sa veľmi nepoznáme ale je..."

"Úžasny?"

"No"

"A bolo aj niečo ine než bozkavanie...?"mrkla na mňa Loren. Čo má dnes s tým mrkaným.

"Nie ale skoro sa to stalo"

"Ale ty si to nechcela veď"

"Hej"

"Dobre tak radšej zmenme temu"pustila sa do toho Kath.
Veľmi sme sa ani nerozprávali lebo sme už museli ísť na raňajky.

Všetci sme si sadli za stôl a začali jesť. Dojedla som zobrala tacku a šla ju odnes. Naproti mne šiel Marcus. Zastavil sa pri mňe.

"Čakam ťa pri sprach" zašepkal mi do uch a jemne ho zkúsok. Počula som za mnou ako jeho kamaráti vraveli: Kámo ta je dobrá. Uchyli.

  ------------------------------------------------

Šla som smerom ku sprcham. Marcus stal oprety o stenu. Zbadal ma jeho kútiki sa stiahli do úsmevu. Prišla som k nemu, natlačil ma na stenu a začal bozkavať. Bozky som mu zradosťou oplácala. Zdvihol ma za zadok a neprestaval bozkavať. Bozkaval dravo a ja som si to užívala. Presunul sa k môjmu krku a začal si značkovať svoje miesto.

"Chýbala si mi"zamrmlal mi do krku. Neudržala som sa ani vzdychu ktorý som do teraz držala.

"Ach"vyšiel zo mňa ďalší vzdych. Cítila som ako sa usmial do kože.

"Mali by sme už ísť"nič ine zo mňa nevyšlo. Marcusove bozky boli ako šoky elektriny ktoré sa mi dostavali do tela. Čudujem sa že som z toho nevybúchla.

Nakoniec sa odtiahol.

"Tak ideme"preplietli sme si ruky a šli k chatkam.

"Pa zlato"dal mi pusu a každy šiel do svojích chatiek

-----------------------------------------------------

Práve sme na hodine divadle a nacvičuejeme niečo na to predstavenie. Ja som si malá nacvičiť niečo ako tanec z gymnastikou. Prešla som na podium a zašala tancovať. Niektoré kusky som vybrala z mojích iných tancov na gymnastike.

Rozbehla som sa, spravila som salto tak hviezdu (neviem to veľmi popísať tak aspoň niečo)
Nadychla som sa, rozbehla, zrobila dvakrát salto, ako som skočila šla som zrobiť salto s pojené z rukmy, no jedná ruka sa mi šmykla a ja som už padala na zem, ruka sa mi  vykrútila do inej strany a spadla som na tu ruku. Zdvyhla som sa zo  zeme, hlava sa mi krútila, rozmazavalo sa mi pred očami. Stratila som vedomie a moje hlava padalá na zem.

"Lilííí!!"

Tak čo poviete, čo myslíťe že bude ďalej?😍💙





 





  

Dance Tábor/FF/ Marcus GunnarsenDonde viven las historias. Descúbrelo ahora