Dankův pohled:
Ležím tu už týždeň. Môj stav sa oveľa zlepšil, ale nikto ma nenechá odísť s izby a ani sa nemôžem pozrieť na Šimona ako je na tom. Som tu ako vo väzení. Doktori sú protivní. Nikdy už nechcem do nemocnice. Jediný kto ma chápe a je milý je tá sestrička. Zistil som, že sa volá Sára. Je milá.
****
Pozerám na strop, pretože to je jediná vec, ktorá sa tu dá robiť. Myslím na Šimona. Mám o neho strach. Mám o neho strach z toho dôvodu, aby ho nezabili. Prečo? Chcú ma vyhodiť z nemocnice, keď nie som plne vyliečený, takže jeho môžu pokojne zabiť. Otvoria sa dvere a do dverí vojde doktor. Pootočíte naň hlavu a pozorujem ho. Prejde pomalým krokom k mojej posteli bez otrhnul od dosiek plných papierov.
,, Takže pán Štrauch. tu my podpíšte tieto papiere. "
povie a natiahne ku ma dosky s papiermi a pero.
,, A čo to je? "
spýtam sa a hľadím do papierov
,, Len, že ste plne vyliečený a že súhlasíte s tým, že opustíte túto izbu. "
,, Ale ja nie som vyliečený! "
,, Vážne? "
povie ostro a zíde ma pohľadom. Akoby chcel povedať "rozmysli si čo chceš povedať."
Neviem prečo, ale stál som si za svojou odpoveďou.
,, Áno. Ako som povedal. Nie som vyliečený "
Nahol sa ku mne až som cítil jeho dych na mojej tvári. Nemysli si, že ťa neznam Gogo. Chceš, aby som ti zničil kariéru a reputáciu?
,, Nie "
hlesnu.
,, Výborne. som rád, že si rozumieme. Tak to podpíšte "
povie. Odtiahne sa a poklepe na dosky, ktoré držím v rukách. Zle sa na neho pozriem a podpíšem to. Skoro po ňom hodím dosky.
,, Ďakujem a teraz sa zbal a vypadni z tejto izby. Dávam ti na to 15 minút. "
povie a zmizne vo dverách. Po oných dveříchhodím pohárik. Bol som tak vytočený až to nie je možný. Hlboko som nadýchol, vstal z postele a začal sa baliť a prezliekať.
Prezliekol som sa a zamieril si to na informácie, kde stála Sára s úsmevom na tvári. Keď ma zbadala, nechápavo sa na mňa pozrela. Prišiel som k nej. A ona sa hneď spýtala: ,, Kam ideš? Veď nie si vyliečený? "
,, Ja viem, ale nejaký doktor ma vyhodil. "
,, Aha. tak to potom chápem. "
,, ty o ňom niečo vieš? "
,, Viem. "
,, A čo je zač? "
,, Prepáč Danko, ale nemôžem ti hovoriť informácie o doktoroch. "
,, Aha. "
,, A nechceš sa ísť pozrieť na Šimona? "
,, Čože? To by šlo? "
Vykríknem ako malé dievča.
,, keď budeš potichu. Tak ťa k nemu zavvedu. "
,, Super. "
poviem radostne a objímem ju. Sára sa usmiala a odviedla ma k Šimonovi. Blúdili sme uličkami nemocnice až sme sa zastavili pri dverách s číslom 869.
,, Tak tu leží. "Povedala a ukázala na dvere. Kývol som na súhlas a otvoril dvere.
Všade bolo veľa opřístrojů, ktorý pípali. Na konci celej miestnosti ležal Šimon. Pokojne a nehybne. Prešiel som bližšie k nemu. Bol celý bledý a vypadol ako mŕtvola. Prisunul som si stoličku a sadol si na nej. Chytil jeho ruku tak opatrne ako by sa mohla rozbiť. Pozrel som na ne a len ticho sedel a mlčal. Keď v tom sa prudko otvorili dvere a v nich ...
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nová kapitolka je tu. Asi bych vám měla něco říct.
Tato kniha nemá moc úspěchů a ani já nemívám čas, takže se rozhoduji tvorbu dočasně pozastavit.
> Sherlocia
