Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Taehyung kráčal po zanedbanej ceste smerom domov. Ak sa to vlastne dá domovom nazvať..
Taehyung to tam nenávidel.
Prišiel k malému prívesu a otvoril dvere. Nahliadol do obývačky, kde väčšinu času strávil jeho otec, no na jeho prekvapenie, ten doma nebol.
Úľavne si vydýchol a zobral prázdne fľaše od alkoholu. Vyšiel pred príves a vyhodil ich do kontajnera.
Keď sa vracal, započul, ako niekto na neho kričí.
,,Hej!"
Otočil sa a pozrel na postavu pred ním.
Bol to Namjoon.
Jeho jediný a najlepší kamarát, ktorý mu za tie roky pomohol strašne veľakrát.
Vždy ho dokázal utíšiť a skryť pred jeho otcom.
Taehyung sa na Namjoona usmial a obmotal okolo neho ruky, na čo si tvár zaboril do jeho hrude.
,,Kde si včera bol?" Opýtal sa ho Joon a jemne ho hladkal po vláskoch.
,,Nakričal na mňa, pretože som mu nekúpil ďalšiu fľašu..." Povedal Taehyung ignorujúc Namjoonovu otázku. Ten si povzdychol.
,,Zbil ťa?" Opýtal sa a zaťal ruky v päste.
Taehyung pokrútil hlavou a cítil, ako sa mu slzy drú na povrch.
,,Stihol som utiecť. No asi ma zabije, keď sa vráti.."
Malý karamelovlások popotiahol, na čo mu pár sĺz vyšlo z očí.
Namjoon ho silno zovrel v objatí a položil si jeho hlavu na tú mladšieho.
Nemal rád, keď videl Taehyunga takého skľúčeného. Bol strašne citlivý a krehký, no aj tak to bol najsilnejší človek, akého kedy poznal. Prešiel si tým strašne veľa, hlavne vtedy, keď ho do jeho opatery dostal otec. Matku nenašli, údajne od svojho priateľa, jeho otca, utiekla skôr, než by sa o nej niečo stihli dozvedieť.
Starší je stále prekvapený, že sa ešte nezlomil a nenechal uvrhnúť do depresií, ktoré by sa v jeho prípade dokázali rozvinúť až do chronického stavu.
Tae sa pozrel s veľkými uslzenými očami na Joona a venoval mu jeden veľký úsmev.
Vždy ho brával na výlety, no téma dobrodružstvo sa u nich vyskytovala celkom zriedkavo, keďže Joon nechcel, aby sa Taemu niečo stalo. Vždy bol voči mladšiemu ochranársky, pripadal mu ako jeho vlastný brat.
Bol strašne rád, keď mohol robiť všelijaké hlúposti spolu s ním. Vždy veril, že nech sa deje čokoľvek, Namjoon ho ochráni. Už len jeho výška bola zastrašujúca, niet divu, že žil v tejto predstave.
Starší ho zobral za ruku a ťahal ho k malému kamiónu. Vyškriabal sa na neho a podal mu ruku, aby sa naň mohol dostať aj on.
Sadli si na okraj a pozorovali svet naokolo. Takto to robievali často. Bolo to Namjoonove obľúbené miesto, pretože odtiaľ videl na celé mesto. Najlepšie bolo, že kamión nikto nenaštartoval, alebo neodtiahol už roky, takže tam jeho miestečko bolo neustále.
Taehyung si položil hlavu na Namjoonove rameno a zatvoril oči.
Začal vnímať šuštenie stromov a pomaly zaspával. Starší si to všimol a jemne sa pousmial. Položil si hlavu na hlavu mladšieho a pritiahol si ho k sebe.
Niekedy sa správali ako nejaký zamilovaný pár, no žiadne hlbšie city k tomu druhému nepociťovali. Pre Taehyunga bol starší jeho najlepší hyung.
Joon si vytiahol zo zadného vrecka lízatko. Rozbalil ho a vložil do úst, na čo papierik zapálil a pustil dole.
Pozoroval ako horí a padá, no z jeho tranzu ho prebudilo malé stvorenie vedľa neho, ktoré jemne odfukovalo.
Musel sa nad tým pousmiať. To, ako jeho kamarát dokázal byť rozkošný, ho niekedy privádzalo do šialenstva.
Vedel, že ho musí ochrániť aj keby za to mal položiť svoj vlastný život. Nedokázal by žiť s tým, že by sa mu niečo stalo. Boli spolu už od mala. Taehyung býval v prívese, a on zase v karavane neďaleko neho. Vždy si v noci vychádzali na tajné vychádzky, keď jeho otec spal.
Väčšinou zašli do lesa, kde si za tie roky postavili menší domček na strome, no ten sa po pár rokoch začal rozpadať a hniť. Namjoon Taehyungovi zakázal sa k tomu približovať. Bál sa, že sa jeho krehkej osobe niečo stane.
A Namjoon vždy chcel, aby bol karamelovlások v bezpečí. Za každú cenu.
