Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Taehyung bolestne zakňučal, keď sa jeho noha stretla s tvrdou dlážkou. Rukou si zakryl ústa, v snahe aspoň nejako utlmiť svoje vzlyky, ktoré sa aj napriek tomu rozliehali po celej miestnosti.
Hlasno dýchal, triasol sa a potichu fňukal. Jeho myseľ pohltil obrovský strach, ktorý taktiež prúdil do jeho celého drobného tela. Dúfal, že si ho dotyčný za ním nevšimol, čož by bolo príliš dobré na to, aby sa to stalo skutočnosťou.
Osoba za ním sa k nemu blížila až príliš pomalými krokmi, ktoré v mladšiom vyvolávali desivé pocity. Chcel kričať, no nevedel, ako sa osoba za ním zachová. Čo ak by mala nejakú zbraň? To by sa Taehyung so svojím životom mohol krásne rozlúčiť.
A možno by nestihol ani to.
Chcel sa rozutekať preč. Preč k Jungkookovi, ktorý by ho určite ochránil pred dotyčným vlámačom a všetkým zlým. No práve teraz s tou nohou nič nezmôže. Osoba by ho chytila skôr, než by spravil prvý krok...
...No to neznamená, že to vyskúšať nemôže.
Taehyung preniesol celú svoju váhu na zdravú nohu, čakajúc na to, kedy k nemu vlámač príde úplne. Čož netrvalo dlho. Po chvíli bola osoba úplne za ním, opierajúca svoju hruď o jeho chrbát, takže Taehyung usúdil, že to bude muž. Dosť veľký muž. A určite svalnatý, keďže ho už len z toho malého dotyku bolel chrbát, ako keby spal hodiny na kamennej dlážke.
Taehyungov plán bol prostý. Napočítať do tri, otočiť sa, rýchlo dotyčného odstrčiť a rozutekať sa k jeho priateľovi, kričajúc ako blázon.
S hlbokým nádychom začal počítať.
Raz...
Dva...
Tri.
Taehyung sa s prudkým výdychom otočil, päsťou buchnúc do dotyčného hrudi, pripravený utekať a kričať, no v tom ho zastavili dve silné ruky, spočinúce na jeho páse, ktoré ho okamžite vrátili späť na jeho predošlú pozíciu.
"Nie..!!" Taehyung vykríkol, snažiac sa mužovmu zovretiu uniknúť. Muž varovne zavrčal, chytnúc Taehyunga pod krkom jednou rukou, zatiaľ čo tú druhú položil na jeho ústa, zabráňujúc mladšiemu zo seba vydať akúkoľvek hlásku.
Taehyung začal vystrašene plakať. Svoje ruky premiestnil na dotyčného ruky, v snahe ich odstrčiť. No bol príliš slabý. Strach onedlho ovládol celú jeho myseľ, nedokázal normálne premýšľať.
Karamelovlások sa však nevzdával. Hrýzol, kričal a zmietal sa, všelijako sa krútiac a plačúc. No jediné, čo z neho šlo, boli tlmené zvuky, ktoré ani on sám skoro nepočul. Jeho telo začalo byť od toľkého náhleho pohybu a dávke strachu vyčerpané, no jeho myseľ stále bojovala.
Muž to bral ako príležitosť. Taehyungovi bez problémov nasadil na ústa šatku, ktorú až priam bolestivo stiahol, donútiac Taehyunga potichu syknúť nad tým, ako sa mu nepríjemná látka zarezávala do kútov pier.
Muž sa nad tým uchechtol a Taehyunga začal tiahnúť preč ako vrece zemiakov. Karamelovláskovi sa do očí začali tlačiť nové slzy. Začal potichu vzlykať, dúfajúc že má jeho Kookie v okolí domu nejaké kamery alebo bezpečnostné zariadenie, cez ktoré by sa muž nedokázal dostať a spustil by nejaký alarm.
No na jeho nešťastie, nič z toho sa nestalo. Chlap pred ním vyzeral, že to tu pozná ako svoje vlastné ponožky, ani dvakrát sa neobhliadnúc, ťahajúc mladšieho niekam do ulíc. Taehyung aj napriek tme dokázal vidieť jeho obrovský slizký úškrn, ktorý mu po jeho tele vyvolával zimomriavky.
Taehyung z neho vôbec, ale že vôbec nemal dobrý pocit. Ako by aj mohol, keď ho ten dotyčný doslova uniesol?
Mladší potichu vzlykol do látky, nechajúc jeho slzy padať ako dve veľké vodopády.
"Už toľko nerev a drž hubu!!" Bolo jediné, čo Taehyung počul pred tým, než sa okolo neho objavila hustá tma.
