Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Jungkook z vrecka vynoril kľúče a odomkol tak svoj nemalý bytík.
,,Tak, od dnes bývaš tu, Tae." Jungkook otvoril dvere dokorán, pri čom sa náramne usmieval, a očakával Taeho sklamanú reakciu.
Taehyung však urobil pravý opak. Ústa mal otvorené dokorán spolu s veľkými očami, ktoré sa leskli od sĺz.
Jungkook pohotovo priskočil a poriadne skúmal Taeho tvár, aby na nej našiel aspoň jednu príčinu plaču.
,,Tae? Čo je? Niečo ťa bolí? Môj kamarát je lekár, ak chceš-"
,,Nie." Prerušil ho Tae a zotrel si jednu stekajúcu slzu po jeho jemne rúžovom líčku.
,,Som šťastný." Povedal a venoval mu svoj najkrajší úsmev, kde sa mu oči zmenšili na dve čiarky a ukázal zúbky.
Jungkookovi odľahlo.
Taehyung bol tak šťastný, že okolo Kooka omotal svoje ruky, poriadne sa na neho natisol a hlavu si schoval do jeho hrude, kde potichučky vzlykal.
Jungkook ho všelijako škrabkal po chrbátiku, snažiac sa ho upokojiť.
Keď sa Tae odtiahol, všimol si jeho premočenú uniformu od jeho sĺz, na čo sklonil hlavu a uprel zrak na svoje topánky.
,,P-prepáč." Hlesol potichu a skrčil sa. Očakával od Kooka facku, ako to zvyčajne robieval jeho otec, no on si ho namiesto toho pritiahol k sebe a pevne ho zovrel vo svojom teplom náručí.
,,Za čo? Veď si nič neurobil Tae. Nemusíš sa báť, že by som ti nejako ublížil, pretože na to si príliš rozkošný..."
Taehyungovi sa na tvári vyčaroval obrovský úprimný úsmev.
Počul dobre?
Naozaj Jungkook povedal, že je rozkošný?
Taehyungovi sčervenela tvár, na čo si ju opäť zaboril do Jungkookovej hrude a nenápadne vdychoval jeho vôňu.
Starší sa nad tým musel pousmiať. Taehyung vyzeral roztomilo pri všetkom, čo urobil a to sa Jungkookovi veľmi páčilo. Vyzeral ako nejaké nevinné vyplašené šteniatko, nad čím sa musel zasmiať.
Keď konečne vstúpili dnu, zobral Taehyungovi ruksak a hodil ho do rohu kuchyne.
,,Tae, nie si hladný?"
Taehyung už išiel namietať, že nie je. Nechcel ho vyžierať, no v tom sa ozval jeho žalúdok na celú miestnosť.
Taehyung zahanbene sklonil pohľad a aj napriek tomu zvuku povedal tiché 'nie som'.
Jungkook k nemu podišiel a zodvihol mu hlavu, ponorúc sa do jeho orieškových očí.
,,Tae. Nemusíš sa za to hanbiť. Je to úplne normálna vec."
Jungkook mu venoval jeden sladký pohľad a nežne sa na Taehyunga usmial.
,,A-a-al-e...ja nechcem aby si si myslel, ž-že ťa vyžieram." Hlesol tichým hláskom Tae a odvrátil zrak, pretože sa od toľkej pozornosti začal červenať.
Jungkook si povzdychol, chytil Taeho ruku do tej svojej a následne ju upokojujúco a jemne stisol.
,,Tae. Nemusíš si myslieť, že ma vyžieraš, pretože to nerobíš. Pokojne by som ti kúpil aj to najdrahšie jedlo, ktoré by si chcel a vôbec by mi to nevadilo."
Taehyung na neho vytreštil oči a záporne pokrútil hlavou. ,,Nie. Nechcem aby si na mňa míňal peniaze."
Jungkook sa len zasmial a venoval Taehyungovi letmý bozk na líce, na čo Tae sčervenel ešte viac.
,,Na teba miniem aj posledný cent."
Táto veta dostala Taehyunga do kolien. Teraz si bol viac než istý, že je červený až na zadku.
Jungkook sa nad ním zasmial a zastrčil Taemu jeden neposlušný prameň vlasov za ucho.
Nejakú hodnú chvíľu tam len stáli v objatí, až kým sa neozval mladší z nich.
Dlho rozmýšľal, či by sa ho to mal opýtať a odpovede sa trošku bál, no aj tak sa ho to opýtal.
,,J-jungkook?"
,,Hmm~?" Zavrnel mu spokojne do ucha Jungkook a pošteklil ho tak na jeho citlivej pokožke.
