¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
V posteli sa nachádzali dve osoby, ktoré ešte stále nevenovali pozornosť okolitému svetu.
Po chvíli sa jedná z nich začala prebúdzať na ostré lúče slnka, ktoré zázračne prenikali cez zastreté žalúzie.
Tmavovlások nespokojne zamrnčal a prevalil sa ma druhú stranu, pri čom dopadol na niečo tvrdé.
Jemne pootvoril oči snažiac sa zaostriť svoj rozmazaný pohľad.
Vec pod ním sa začala hýbať, čím sa zosunul späť na svoju polovicu postele a stretol sa s pohľadom druhej osoby.
Obaja chlapci sa na seba pozreli a vytrešili oči na toho druhého.
V momente na seba začali kričať a po chvíli ho tmavovlások udrel do hlavy vankúšom.
,,Ty debil!" Zakričal tlmene do vankúša blondiačik, snažiac sa oslobodiť a zabiť toho parchanta vedľa seba.
,,Ty si debil!" Zaagrumentoval tmavovlások a vankúš viac pritlačil.
Blondiačik mu zaryl nechty do jeho rúk a začal nimi pohybovať, vytvárajúc tak škrabance na koži staršieho.
,,Jau!" Zafňukal bolestivo starší a pustil vankúš z rúk, na čo mladší zalapal po dychu.
,,Mohol si ma zabiť!" Skríkol hystericky a svoj pohľad sklonil smerom dole, na čo panicky vyskočil z postele.
Starší ho zmätene pozoroval, no keď zistil, že sú obaja len v boxerkách, v zápätí vyskočil aj on.
,,M-my sme to robili...?" Opýtal sa so strachom v hlase Namjoon.
Blondiačika striaslo a zdesene sa pozrel na tmavovláska pred ním.
Zrazu do miestnosti vpálil Hoseok s bolestným výrazom na tvári a taktiež, len v boxerkách.
,,Len mi nehovor, že sme mali trojku." Staršiemu výrazne preskočil hlas. Zhrútil na posteľ a bolestne sykol, keď mu do hlavy vpulzovala prenikavá bolesť.
,,Bože chráň." Zasmeje sa oranžovovlások a sadne si na stoličku oproti posteli.
,,Včera ste to prehnali. Musel som vás sám odtiahnuť domov a kvôli tebe Joon som si natrhol sval, keď som sa snažil vyhnúť tvojím zvratkám. No bohužiaľ sa mi to nepodarilo, pretože moju bundu hneď ovracal Yoongi." Povedal a svoj naštvaný pohľad zabodol do blondiačika, ktorý len sklonil hlavu. Joon sa snažil potláčať smiech, no neporadilo sa mu to a o minútu sa začal rehotať na celú izbu.
Po chvíli sa k nemu pridal aj Yoongi, na čo Hoseok naštvane nafúkol líčka.
,,Vy ste strašný! Tak ja sa takto obetujem a vy si ešte z toho robíte srandu!"
Hoseok si odfrkol a pozoroval tých dvoch, ako sa váľajú po podlahe a držia sa za svoje bruchá.
,,Prepáč. Ale prečo sme potom len v boxerkách?" Opýtal sa Namjoon, keď sa upokojil a zotrel si jednu slzu, ktorá sa mu vynorila z očí počas jeho záchvatu smiechu.
Hoseok sa lišiacky usmial a prehovoril.
,,Chcel si vedieť, či chlapy môžu otehotnieť, a tak si sa pokúšal znásilniť Giho a mňa na dlážke, no potom sa ti chcelo zvracať a tak si radšej utiekol na záchody. Giho som potom premiestnil na posteľ, na čo hneď zaspal a ty si zostal chrápať pri mise. Lenže, ja byť taký dobrý človek, aký som, som ťa odtiahol a obetoval svoju posteľ kvôli vám, takže by ste sa mi mali prakticky klaňať za to, že som taký úžasný kamarát, pretože mňa kvôli vám bolí celý človek!"
,,Kde si vlastne spal ty?" Opýtal sa po chvíli Yoongi a tým tak prerušil medzi nimi to chvíľkové trápne ticho.
Hoseok sa natiahol a tým tak ukázal svoje rebrá.
,,Na gauči. "
,,Prečo si nás nechal spať v boxerkách?"
,,Nie je to snáď pohodlnejšie?"
Yoongi prikívol a zhodil sa na posteľ vedľa Joona, ktorý v rukách zvieral vankúš, ktorým sa nedávno pokúšal udusiť Giho.
,,Som hladný. Nezajdeme niekam?" Spýtal sa Joon a pozrel na ostatných, ktorý mu len prikívli na znak súhlasu.
Pozbierali, obliekli si svoje veci, a vybrali sa do ulíc Daegu do jednej menšej reštaurácie, do ktorej chodili aj s Taehyungom.
Sadli si za ich stôl a čakali na čašníčku.
Keď si objednali, nastalo medzi nimi hrobové ticho a Namjoona zrazu prepadol pocit viny.
,,Prepáčte chalani." Povedal a pošúchal si oči, do ktorých sa tlačili slané kvapôčky sĺz.
Zmätene sa na neho pozreli, nad čím sa Joon smutne usmial.
,,Keby som bol na Taehyunga dával väčší pozor, určite by ho neuniesli."
Hoseok pohladkal Joona po chrbte a venoval mu jeden smutný úsmev.
,,Namjoon, neobviňuj sa. Zato ty nemôžeš, a ani nevieme, či ho naozaj uniesli."
,,Ako mi chceš potom vysvetliť to, že nikde nieje a mobil má doma?" Namjoon vyzeral, že sa každú chvíľu rozplače, na čo ho Yoongi starostlivo chytil za ruku.
,,Ak ho uniesli, tak ho odtiaľ dostaneme. To ti sľubujem..." Ubezpečil ho Yoongi a začal jesť svoju objednávku, ktorá za ten čas prišla.
