Oops! Această imagine nu respectă Ghidul de Conținut. Pentru a continua publicarea, te rugăm să înlături imaginea sau să încarci o altă imagine.
Jimin otvoril oči, no opäť ich zavrel, keď mu slnko skoro vypálilo zrenice. Nespokojne sa pomrvil na posteli a naďalej vdychoval neznámu, no jemu veľmi až príliš príjemnú vôňu.
Až teraz si uvedomil, že vôňa nepatrí jemu. Prekvapene otvoril oči a prudko sa posadil.
Pozoroval miestnosť, v ktorej sa nachádzal. Vôbec to nevyzeralo, ako u neho doma... Spomenul si na včerajšok a vydesene spadol z postele, na čo jeho zadok spadol na zem a omylom rukou zhodil nejakú fotku, ktorá bola na stolíku vedľa postele.
Do miestnosti sa vrútil muž s blonďavými vlasmi a zmätene na Jimina pozeral.
,,Čo skúšaš?" Opýtal sa ho so smiechom, kráčajúc k nemu a vytiahol ho na nohy.
Jimin si všimol, že na sebe nemal svoju uniformu, len boxerky a veľké biele tričko, na čo spanikáril.
Blondiačikovi venoval vražedný pohľad.
,,Ty! Ak si sa ma dotkol, tak ťa osobne udám za znásilnenie!"
Blondiačik sa uchechtol. ,,Naozaj? Neviem potom, kto ma včera večer o to prosil."
Jimin vytreštil oči a cúvol.
Muž pretočil očami a zasmial sa.
,,Robím si srandu. Aj keď máš dobrý zadok, neublížil by som ti. A teraz poď. Na stole máš raňajky."
Jimin sa na zmienke o jeho zadku začervenal a jemne blondiačika udrel päsťou do ramena, na čo sa on len zasmial.
Jimin však nevedel, že to blondiačik myslel vážne. Keď uvidel Jimina iba v boxerkách a jeho tričku, ktoré mu bolo veľmi veľké, myslel si, že ho znásilní tam a hneď. No musel sa udržať, keďže nechcel ísť do väzenia tak skoro.
Odkráčal do malej kuchyne, kam ho následoval aj mladší a podal mu tanier s vajíčkami a slaninou.
Jimin začal okamžite jesť a po každom súste ho zasypal chválami.
Blondiačik sa musel nad Jiminovou roztomilosťou usmiať.
Zrazu rozkošnému chlapcovi zavibroval mobil, ktorý mal po celý čas v ruke, čo sa blondiačikovi očividne nepáčilo, a pozrel naň.
Povzdychol a smutne sa pozrel na muža pred ním.
,,Musím ísť. Ďakujem ti za raňajky aj za to, že si ma nenechal na ulici." Usmial sa smutne a dojedol zbytok raňajok.
Blondiačik mu doniesol už vypratú uniformu, na čo si ju Jimin začal v rýchlosti svetla obliekať.
Už-už chcel vyjsť z dverí, no v tom sa Jimin zastavil a otočil na blondiačika, ktorého okupoval zmätený výraz.
,,J-ja...môžem vedieť tvoje meno?" Opýtal sa zahanbene a sklonil zrak.
Blondiačik sa uchechtol a s dvoma prstami mu chytil bradu a prinútil ho sa na neho pozrieť.
,,Suga." Povedal chladne, no jeho oči boli plné čohosi, čo donútilo mladšieho sčervenať.
Usmial a ukázal na kartičku pripevnenú na svojej uniforme.
,,Park Jimin." Ako to povedal, zmizol za prahom dverí a vykročil smerom na stanicu, alebo skôr, do práce.
