Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Blondiačik sa nadýchol a následne vydýchol.
Vedel, že to, čo sa chystá spraviť je šialenosť, a že ho za to Namjoon zabije, no práve teraz mu to bolo jedno.
Musel zachrániť Taehyunga, aj keby mal byť koniec sveta.
Sám nemohol uveriť, že to robí. Skryl sa za gauč tmavo-fialovej farby a vyčkával.
Keď o pár minút prišla do klubu osoba, ktorej predával drogy len minulý týždeň, jeho dych sa zrýchlil, a tak si ústa radšej zakryl rukou.
Mal už len šťastie, že si vybral presne miestnosť, v ktorej sa nachádzal.
Yoongi sa práve chystal ukradnúť dotyčnému gangu zbrane. Povedal si, že ak budú Taehyunga zachraňovať, tak ho budú zachraňovať vo veľkom. Vraj nechce riskovať to, že ich únosca napadne a oni budú bez výbavy.
Namjoon sa mu snažil dohovárať, no Gi, taký tvrdohlavý človek aký je, sa nedal prehovoriť a stál si za svojím.
Na gauč si prisadlo niekoľko mužov v čiernych oblekoch a lesklých topánkach, ktorých ich drahý outfit ešte zdokonaľovali zlaté hodinky na zápästí. Elegantne si prekrížili nohy a zbrane z vačkov položili na menší kávový stolík.
Yoongi nad tým pohľadom prevrátil očami. Nemal rád bohatých ľudí. Vždy sa vystatovali a robili sa, akoby im patril celý svet. Yoongi takýchto namyslencov naozaj nemusel. Aj keď on sám bol teraz konečne pri peniazoch, nerobil sa, akoby mu všetko, na čo sa pozriete, patrilo.
Keďže Gi vyrastal na ulici, pretože ho jeho rodičia opustili, keď mal deväť, naučil sa byť skromný a dobrosrdečný.
Ako to, že Gi potom chodil na školu?
Jednoducho. Raz ho v temnej uličke našla žena, ktorá nemohla mať deti, a keď uvidela Giho, hneď si ho na prvý pohľad zamilovala.
Yoongi tomu stále nerozumie.
Ako si ho mohla na prvý pohľad zamilovať, keď bol celý špinavý a páchol?
Od tej doby, čo býval so ženou, sa všetko zmenilo. Žena mu poskytovala lásku, ktorú od svojich rodičov nikdy nemal. A on jej tú lásku samozrejme oplácal, a miloval ju, ako svoju vlastnú matku.
Bohužiaľ, jeho nevlastná mama mu zomrela krátko na to, ako mal osemnáste narodeniny.
Vraj rakovina žalúdka.
Gi sa za to stále viní.
Za to, že sa s ňou niekedy hádal.
Za to, že bol taký tvrdohlavý.
A hlavne za to, že s ňou netrávil viac času.
Ani si to neuvedomil a po líci mu stekala horúca slza, no nezotrel ju. Nechal ju voľne padnúť na jeho stehná a ďalej pozoroval scénu pred ním.
Keď sa muž postavil, Yoongi usúdil, že je správna chvíľa spustiť akciu.
Priblížil sa k menšiemu stolíku a vykukol spoza finálového gauča.
Muži sa rozprávali, čím mu vôbec nevenovali pozornosť.
Toho Yoongi využil a natiahol ruku, v snahe dosiahnuť na jednu pištoľ, ktorá sa nachádzala najbližšie pri ňom.
,,Ale, ale, koho to tu máme?" Zapriadol Gimu do ucha muž, na čo sa v momente strhol a zbraň v rýchlosti svetla uchopil do ruky, a namieril naňho.
,,Hou, len pokoj D. Nechceš predsa, aby sa niekomu niečo stalo, všakže? Konaj rozumne." Precedil pomedzi zuby a hlavou pokynul svojím mužom, aby Yoongiho chytili.
Yoongi začal panikáriť, keď sa na neho dvaja muži rozpehli. Začali sa mu triasť ruky, no zbraň pevne držal.
,,Bol si dobrý D...ale len na roznášanie drog. Inak si úplná nula." Zašepkal muž do tichej miestnosti a začal sa smiať ako blázon. Namieril na Yoongiho zbraňou, ktorú mu podal druhý muž a opäť prehovoril.
,,Zbohom AgustD. Dúfam, že sa stretneme v pekle." Zasmial sa a miestnosťou sa ozval zvuk výstrelu.
Zrazu nastalo dlhé ticho.
Muži sa pozreli na svojho pána, ktorý ležal v kaluži krvi, s guľkou v hlave. Pozreli na Yoongiho, ktorý bol na kolenách s pištoľou v ruke.
Zabil ho.
Muži sa na neho vystrašene pozreli. Yoongi mal na tvári vystrašený, no taktiež dominantný a vážny výraz.
Jeden muž sa na Giho rozbehol, no ten ho strelil do ramena, nad čím zaúpel a chytil sa za poranené miesto.
Yoongi k nemu podišiel a namieril zbraňou na jeho krk, a vystrelil.
Zvuk výstrelov zpalnil celú miestnosť a o chvíľu na zemi ležalo niekoľko tiel mŕtvych ľudí.
Yoongi sa na to všetko pozrel ešte raz. Zrazu mu akoby všetko došlo. Zapotácal sa dozadu a spadol do kaluži krvi. Oprel sa o stenu a zťažka dýchal. Po tvári sa mu kotúľalo more sĺz.
Vzlykal do tichej miestnosti zaplnenej terorom a pachom smrti.
Nevedel, prečo to urobil. Proste spanikáril. Stal sa z neho vrah? Čo ak to niekto počul?
Rozhodol sa, že všetky dôkazy po sebe zničí. Všetky dôkazy po Yoongim zničí. A bude sa tváriť, že žiadny Min Yoongi nikdy neexistoval.
Vo vrecku jednoho muža s blonďavými vlasmi našiel rukavice.
Navliekol si ich na ruky a prsty namočil do kaluže s krvou.
Následne ich vybral a na stenu napísal: AgustD.
Usúdil, že takto bude menej podozrivý.
Veď predsa, nikto nevie, kto vôbec AgustD je.
Po skontrolovaní, že nikde nie sú jeho odtlačky, okrem jeho topánok, sa rozhodol, že proste pôjde domov a bude sa robiť, akoby sa nič nestalo.
Ešte pred tým však zobral všetky zbrane a nože, ktoré našiel, a vykročil v ústredí tmavej noci.
Prešiel popri kontajnerov, a svoje topánky vyhodil do jedného z nich.
Napokon sa vydal cestičkou domov, bosý.
Bolo mu to úplne jedno.
Zvnútra ho zožieral pocit viny, no taktiež pocit, akoby na niečo zabudol.
