Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Jungkook potichu odfukoval na svojom stole, dokiaľ do neho niekto nezačal strkať.
,,Jungkook vstávaj!"
Brunetom trhlo, keď mu niekto zakričal do ucha a naštvane sa pozrel na dotyčnú osobu, ktorá sa opovážila vyrušiť jeho spánok.
Lenivo zodvihol hlavu a sretol sa s Jiminovou mračiacou sa tvárou.
,,Čo?" Opýtal sa ho podráždene.
,,Fakt sa ma to pýtaš? Prečo spíš v práci?"
Jungkook len pretočil oči v stĺp. Neznášal, ako sa jeho kolega robil, že je jeho nadriadený.
,,Bola nám ohlásená krádež v Daegu." Povedal nakoniec Jimin a otočil sa na odchod.
Brunet sa lenivo postavil, narovnal si uniformu a prichystal sa na odchod. Sadol si do auta spolu so svojím kolegom a naštartoval ho.
,,Nechceš vedieť podrobnosti?"
Jungkook pokrútil hlavou.
,,Načo keď nám ich povedia ešte tak štyrikrát."
Jimin si odfrkol a ďalej sledoval diaľnicu pred ním.
Po chvíli, keď boli na mieste, sa stretli so znepokojnou predavačkou.
,,Konečne ste tu! Ten malý fagan nám ukradol tovar! Ach, keď ho chytím tak-"
,,Slečna prosím, pokoj." Skočil jej do reči Jimin, za čo mu bol Jungkook veľmi vďačný. Jeho mozog stále ešte nepracoval, takže jej hlas mu prišiel... Príliš škriekavý. Asi ako u každej ženskej.
Zrazu sa na Jungkooka pozrela a nasadila až presladený úsmev. Oprela sa o pult a tým tak viac odhalila svoje prsia. Jungkook prekvapene zažmurkal, no hneď na to pretočil očami. Miloval ľahké ženské..
,,Takže, čo presne vám ukradol?" Opýtal sa výrazne nezaujato.
Predavačka si to asi všimla, keďže jej úsmev z tváre skĺzol a stratil sa niekde medzi regálmi.
,,N-no, ukradol nám tri bagety a robil sa, že si ich kúpil a len ich chcel reklamovať."
Jungkook si zívol, na čo do neho drgol mladší.
,,Takže krádež a podvod." Povedal Jimin a niečo si zapísal do notára.
,,Nenapadlo vás si to overiť? Alebo pozrieť dátum spotreby?"
Predavačka vytreštila na Jungkooka oči a zahanbene sklonila zrak.
,,J-jeho tón hlasu ma rozhodil. Vyzeral veľmi naštvane."
Jungkook sa zamyslel. Myslel si, že by mohla byť táto predavačka hlúpa, no teraz sa jeho myšlienky o nej len potvrdili.
,,Viete ako vyzeral?"
Predavačka pokrútila hlavou.
,,Máte tu kamery?" Opýtal sa s nádejou v hlase Jimin.
Predavačka kývla na znak súhlasu a vybrala tablet, na ktorom bol uložený záznam.
Jungkook si ho zobral do rúk a pozoroval obrazovku. Čím skôr toho zlodeja chytia, tým viac času bude mať na svoju posteľ.
Po chvíli to Jungkooka začalo omrzovať a začal sa venovať svojím vlastným myšlienkam, no v tom ho vyrušilo predavačkino škriekanie.
,,To je on!" Vykríkla a ukázala na muža s čiernym rúškom na tvári.
Brunet spozornel a pozrel sa na dotyčnú osobu.
V tom sa jeho srdce rozbúchalo. Nevedel prečo, no myslel si, že jeho oči sú strašne nádherné a záhadné.
Za jeho očami dokázal vyčítať smútok, bolesť a samozrejme možno aj príčinu krádeže, ktorou bol hlad. Vždy, keď je človek hladný, sú jeho oči o čosi tmavšie a lesklejšie.
Jungkook bol akoby v tranze už len z jeho očí. Všimol si aj jeho vychudnutého tela, čo mu bolo ľúto. Jasné, cez hrubú bundu skoro nič nevidel, no jediný pohľad na jeho kostnaté nohy mu dokonale stačil.
Zrazu uvidel, ako si zlodej kryje pod bundu bagetu a druhé dve drží v ruke. Následne si to mieri k predavačke, a divadlo sa začína.
Jungkook sa nad jeho hereckým výkonom musel pousmiať. Bol totiž naozaj veľmi presvedčivý. A príliš rozkošný.
Jungkook si ani neuvedomil, kedy sa záznam skončil, no vedel, že chce mladého zlodeja vidieť znovu.
A teraz aspoň vedel, že býva v Daegu.
,,Ďakujeme vám, slečna. Sľubujeme vám, že ho chytíme a pošleme do väzenia." Povedal mladší a spolu s Jungkookom si to namieril k autu.
,,Prečo si povedal sľubujeme? Nezaťahuj ma do toho tiež." Nespokojne zamrnčal Jungkook.
,,Čo? Ako to, že ho nechceš poslať do väzenia? Väčšinou si potrestal skoro každého, kto prešiel mimo prechodu."
,,Nepotrestal. Len som ich upozornil."
,,Jasné, ale aj tak..."
Jungkook prevrátil oči v stĺp a naštartoval auto.
,,Nič si si na tom chlapcovi nevšimol?"
Jimin mu venoval zmätený výraz.
,,Prečo by asi kradol jedlo?"
Jungkook si povzdychol, keď to mladšiemu stále nedochádzalo.
,,Bol proste hladný Jimin."
Jimin sa zatváril, že mu to je ľúto, no aj tak si musel robiť svoju povinnosť.
,,Prepáč Jungkook, ale je to predsa naša práca."
Jungkook zvráštil obočie a zatváril sa veľmi znepokojene.
,,Nie Jimin. Naša práca je byť spravodlivý, pomáhať a chrániť. Ak berieš to, že ukradol jedlo, pretože bol hladný, za nespravodlivé, tak potom si jeden s tých nafúkaných policajtov, ktorým ide iba o peniaze. Ja si svoju prácu budem robiť podstivo." Povedal naštvane Jungkook a agresívne zahol doprava.
