¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Yoongi sa s povzdychnutím zvalil na svoju posteľ a hneď sa zababušil do teplých perín. Nezaujímalo ho, že má na tričku krv. Jediné, po čom teraz jeho telo túžilo bol dobrý spánok, ktorý si za celý namáhavý deň zaslúžil.
Otočil sa na chrbát, no v tom ho niečo začalo tlačiť na zadku.
Dotkol sa na to miesto a z vačku vytiahol zbraň, ktorú v tú noc úspešne ukradol.
V mesačnom svetle sa začala lesknúť, nad čím sa Yoongi pousmial.
Zrazu si uvedomil, že ju bude musieť niekde ukryť, čož znamenalo to, že sa bude musieť vyhrabať zo svojej postele.
Zmučene zamrnčal a nechcene sa vybral smerom do kuchyne, kde pištoľ skryl do vázy položenej na chladničke.
Keď sa usitil, že je dobre ukrytá, spokojný sám so sebou sa otočil na päta, v snahe sa opäť dostať do svojej teplej postele, no v tom ho prerušil zvuk zvončeka.
Yoongi stuhol a cez rameno pozrel cez chodbu na zatvorené dvere. Zvonček po chvíli začal agresívne vyzváňať, na čo Yoongi začal kráčať k dverám rýchlym krokom.
So zatajeným dychom ich otvoril, na čo sa mu naskytol pohľad na vyššieho svalnatého policajta so svetlohnedými vlasmi.
Ten na neho pozrel svojími čiernymi očami a na tvári sa mu objavil výraz plný nádeje.
,,Min Yoongi?" Vychrlil zo seba a Yoongi pomaličky prikívol, nevediac, čo má v takejto situácii robiť. Bál sa.
Čo aj je tu vlastne kvôli tomu, že zistili jeho identitu?
V tom sa na neho policajt smutne usmial a do rúk mu dal vzlykajúcejo chlapca s karamelovými vlasmi.
Yoongi sa na neho zmätene pozrel, no keď si uvedomil, kto ten chlapec vlastne je, okamžite si ho viac pritisol do svojho náručia.
,,Taehyung! Preboha, vieš ako sme sa o teba báli? Hľadali sme ťa všade! Kde si vlastne bol?" Obklopil ho otázkami Gi, no žiadna odpoveď sa mu nedostavila. Krehký chlapec nekontrolovateľne vzlykal v jeho náručí a ten pohľad Yoongimu obmäkčil srdce.
,,Taehyung, baby, čo sa stalo?" So smutným výrazom sledoval Taehyunga.
Svoj pohľad nakoniec presunul na policajta pred ním, ktorý tých dvoch sledoval s čiernymi očami.
Yoongi by povedal, že priam žiarlil, no nedovolil si posudzovať človeka, ktorého ani nepozná a spýtavo na neho pozrel.
Policajt sa na neho slabo usmial a Taehyungovi roztrapatil vlasy.
,,Nech ti to všetko povie sám, no netlač naňho." Povedal hlbokým dominantným hlasom, nad ktorým Gimu prešli po chrbte zimomriavky.
Policajt podišiel k Taemu a venoval mu dlhý bozk do vlasov. Taehyung zavrnel a viac sa natiahol k dotyku svalnatého policajta.
,,Kookie, nechoď..." Zašepkal tak, aby to Yoongi nepočul, na čo mu Jungkook venoval smutný úsmev. Taehyung pochopil, že s ním jeho priateľ nebude môcť zostať, pretože má veľa povinností, no aj tak sa vymanil z Giho náručia a silno Jungkooka objal. Hlavu si zaboril do jeho hrude a naposledy vdychoval jeho mužnú vôňu.
Yoongi si jemne odkašľal, získajúc tak pozornosť dvoch objímajúcich sa chlapcov a hlavou naznačil, že by už mali ísť.
Jungkook pochopil a naposledy Taeho pobozkal na čelo. Následne sa otočil na päta a zmizol v temnej noci.
Yoongi zatiahol svojho kamaráta dovnútra, rovno do postele kde ho prikryl.
Čo sa vlastne stalo?
Túto otázku si začal klásť dookola, no vedel, že bude musieť byť trpezlivý a počkať do zajtra, aby mu to Taehyung sám povedal.
Podišiel ku skrini a vybral z nej zelenú deku.
Po špičkách sa vybral do obývačky, no predtým ešte skontroloval spiaceho Taehyunga. Zaspal priam okamžite, ako ho Gi položil do postele, nad čím sa pousmial.
V obývačke si deku položil na gauč a následne sa do nej zababušil až po uši.
Ani sa nenazdal a potichučky odfukoval ako maličké spiace mačiatko.
