Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Taehyung sedel na Namjoonovi, jeho dlhé mihalnice odpočívajúce na jeho jemne červených líčkach, zatiaľ čo ho Hoseok hladkal po chrbátiku. Hlavu mal položenú na staršiom ramene, našpúlené pery mal pootvorené, jeho karamelové vlásky, na ktorých pohrávali jemné vlnky, mal strapaté a na jeho tvári spočívalo niekoľko zaschnútých sĺz.
,,Už zaspal?" Zašepkal do ticha Hoseok a nahol sa, skontrolujúc Taehyunga, ktorý spokojne potichu odfukoval. Obom chlapcom sa náramne uľavilo, ich pery opustiac dlhý vzdych. Už nevedeli, čo s malým chlapcom robiť. Od kedy sa Yoongi vyparil, jeho slzy nemali konca.
V tom sa z chodby ozval hluk, upútajúc pozornosť dvoch chlapcov, ktorý nevedomky zatajovali dych. Namjoon si Taehyunga na seba viac pritisol, nechávajúc karamelovláskovú hlavu padnúť na jeho hruď, zatiaľ čo sa Hoseok snažil nájsť nejaký vhodný materiál na obranu, stále pozorujúc dvere od chodby. Keď sa ozvalo zavŕzganie, schmatol dáždnik a bez ohľadu na to, čo sa na chodbe nachádza, otvoril dvere. Osobu, ktorá na chodbe bola, začal mlátiť dáždnikom, pri čom hystericky kričal.
,,Preboha Hoseok, spamätaj sa!" Zakričala tmavá postava a dáždnik mu vytrhla z ruky, ktorým ho následne tresla po hlave. ,,Au!" Zakňučal Hoseok a zmätene pozeral na siluetu drobného chlapca pred ním. ,,Yoongi! Čo tu robíš?"
,,Bývam tu?" Odvetil blondiačik so značným nepokojom v hlase, na čo si svoj kabát prehodil cez plece, v úmysle ho hodiť rovno do práčky. Hoseok pomaly zatvoril dvere, no zmätene naklonil hlavu keď v chodbe uvidel siluetu ďalšieho muža.
Hoseok zalapal po dychu, keď si všimol jeho modrú policajnú uniformu, ktorá mu obopínala svaly na všetkých správnych miestach. ,,Neslintaj, ten patrí Taemu." Pobavene sa zasmial Yoongi, na čo oranžovovlások pretočil očami, a spomínaného muža dotiahol do obývačky, kde sa im naskytol pohľad na úplne rozkošného spiaceho Taehyunga.
Jungkookovi sa na chvíľu zastavilo srdce a spanikáril. Čo ak ho Tae nechce vidieť? Čo ak urobí nejakú hlúposť, ktorá ho vydesí? Brunet pokrútil hlavou a sadol si vedľa Namjoona, očami pozorujúc každú krivku Taeho nevinného, no zároveň hriešneho tela. No potom si všimol, akým spôsobom je na Joonovi posadený. Rozkročmo. A to sa Jungkookovi nepáčilo. Nepáčila sa mu myšlienka, že by mohol byť Tae s niekým iným, ako bol on. Naštvane odvrátil hlavu, svoj zrak zabodnúc do jedného stabilného bodu, ktorým bol obraz nad televízorom.
Brunet ho chvíľou pozoroval, no potom k nemu podišiel, zažmúriac svoje oči. V tom mu zovrelo hrdlo a v hrudi ho neskutočne pálilo. Na obraze sa nachádzala žena v bielych šatách, ktorá na rukách držala asi päťročné dieťa. Usmievali sa a vyzerali byť veľmi šťastní. No Jungkook si všimol, že je obraz z časti roztrhaný, ukazujúc len ženu a dieťa, no nie to, čo je za nimi. Zrazu ním trhlo, keď na svojom pleci pocítil ruku. Otočil sa, spozorujúc známu blonďavú hlavu. ,,To." Ukázal na ženu, pri čom sa smutne usmial. ,,Je moja matka." Vydýchol priam nepočuteľne a v jeho očiach sa zablisli slzy. Jungkook venoval svoju pozornosť blondiačikovi, ktorý sa neudržal a slabo sa rozplakal, stále usmievajúc. No jeho úsmev spadol, keď sa okolo jeho maličkého tela ocitli teplé ruky, a namiesto neho ho vystriedal zlomený vzlyk. Jungkook ho objímal, zatiaľ čo on plakal. Nechcel vyzerať ako slaboch, hlavne nie pred ním, no spomienka na jeho milovanú matku ho nútila vyplakať more.
,,Bola úžasná. Vždy mi ráno robila teplé raňajky s džúsom. Keď som bol chorý, zabalila ma do niekoľko hrubých dekách a robila mi môj obľúbený čaj. Potom so mnou pozerala filmy alebo rozprávky. Keď som sa cítil na nič, vedela, že sa niečo deje, a tak ma vždy donútila povedať celú pravdu len jej milým úsmevom. Len ona mi dokázala dať domov, ktorý bol ako moje útočisko." Zavzlykal potichu Yoongi, zaboriac si svoju hlavu do mladšieho ramena, ktorý len pozorne počúval a prikyvoval. Opatrne staršieho hladkal po chrbátiku, no neskôr ho posadil na kreslo, poskytnúc mu rameno na plakanie, ak by ho potreboval, nad čím sa blondiačik z chuti zasmial.
,,Čo sa stalo?" Opýtal sa však zvedavý brunet opatrným hlasom, stále hladkajúc nižšieho chrbát. ,,Ona...odišla. Nikdy sa nevrátila." Jungkooka pichlo pri srdci. Nemohol staršiemu povedať, že táto osoba pred dvoma rokmi spáchala samovraždu. Spoznával ženu na obraze a bol si stopercentne istý, že je to ona.
,,Takže." Prerušil chvíľkové ticho Hoseok a svoj pohľad zabodol do Jungkookovych očí. ,,Čo si zač? Odkiaľ Giho poznáš? A vôbec, od kedy Yoongi vyliezol zo svojej antisociálnej škrupiny, a verí ľuďom?" Zasypal ho otázkami oranžovovlások, nad čím Jungkook prekvapene zaklipkal očami.
,,Moje meno je Jeon Jungkook a pracujem na policajnej stanici ako plnefunkčný policajt, a Yoongiho som spoznal len dnes ráno." Odpovedal mu brunet s kľudným hlasom aj napriek tomu, že ho oranžovovlások vystresoval, a milo sa na konci svojej vety usmial. Hoseok prudko otočil hlavu na blondiačika, ktorý sa nad jeho pohľadom viac zakrčil do kresla. ,,Takže mne s Namjoonom dáš rok na to, aby si sa s nami skamarátil a hento tomu degešovi dáš šancu na prvom stretnutí?" Zachrapčal Hoseok nebezpečným tónom, na čo sa blondiačik začal v duchu modliť o odpustenie.
V tom sa miestnosťou ozval zvonivý smiech, ktorý si okamžite získal pozornosť všetkých troch chlapcov. ,,Hyung, si vtipný." Hlboký, no medový hlas ich zaujal natoľko, aby svoje hlavy otočili jeho smerom, uvidiac drobného chlapca so strapatými vlasmi, mierne ružovými líčkami a plyšovými červenými perami, ktoré boli zdvihnuté do prívetivého úsmevu. No v tom telo drobného chlapca stuhlo, jeho oči pozorujúce iba jednu osobu, ktorá objímala Yoongiho.
Karamelovlások mlčky odvrátil pohľad a svoju spodnú peru uväznil v zuboch. V jeho podbrušku ho nepríjemne šteklilo vždy, keď sa pozrel na známeho bruneta. No tentokrát to bolo iné. Tentokrát to nebolo to nadšené, vzrušené šteklenie. Tentokrát chlapec pociťoval negatívny pocit k svojmu hyungovi, ktorý bol v náručí jeho Kookieho.
Brunet na druhej strane blondiačika okamžite pustil, keď si všimol Taeho záporného pohľadu. Pomalým krokom sa dostal až pred neho, sledujúc chlapcov každý pohyb. Karamelovlások sa nad jeho intenzívnym pohľadom nervózne pomrvil, konečne vzhliadnúc a ponárajúc sa do jeho čokoládových očí. Ich pohľady sa stretli a medzi nimi opäť preskočila iskra, ako prvýkrát na lavičke v parku.
V tom ho Jungkook vytrhol z Namjoonovho lona a posadil chlapca do svojho vlastného, posadnuto omotajúc svoju ruku okolo jeho maličkého pásu. Taehyung si všimol brunetovej náhlej zmene nálady, z rozkošného zajačika na žiarlivého vlka, ktorý ho sledoval hladnými očami. No Tae nenamietal. Sám pred chvíľou žiarlil na svojho hyunga aj keď vedel, že medzi nimi nič nie je, takže prítomnosť jeho svalnatých stehien, ako sa obtierajú o jeho zadok, mu vôbec nevadila.
Chlapci akoby zabudli, že sa medzi nimi nachádzajú aj ostatný, no do reality ich opäť priviedlo odkašľanie.
,,My vás...tu...necháme samých. Vyriešite si svoje veci." Vychrlil priam zahanbene Namjoon, ktorý sedel vedľa nich, a v rýchlosti svetla schmatol svojich kamarátov. ,,Veľa šťastia baby!" Zakričal pred odchodom Hoseok, no bol prerušený Namjoonom, ktorý ho ťahal spolu s blondiačikom z miestnosti.
A presne táto veta Jungkooka dostala na pokraji žiarlivosti.
,,Takže baby, huh...?"
_______________
Wohooo! Ďalšia časť možno Smut?
Taktiež sme si všimla, ako som písala na začiatku a teraz. Podľa mňa je to veľký rozdiel, a som za to veľmi šťastná ^^ čo myslíte?
