Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
_____________________________________
Vyhráva možnosť: A _____________________________________
Taehyung sa prebudil v tmavej miestnosti. Jeho oči od večného plaču štípali, a tak mu trvalo hodnú chvíľu, než sa ich rozhodol konečne otvoriť. Hneď jak však urobil, celým jeho telom prešiel nával zimomraviek.
A strachu...
Netušil, kde sa nachádzal, čo tu robí a kto bol vlastne ten záhadný muž, ktorý ho uniesol od jeho drahého Kookieho. Pred sebou videl len štyri šedé steny, ktoré na neho pôsobili až príliš depresívne. Pri kraji jednej steny bol tvrdý a určite už hrozne starý matrac, za ktorý bol aj tak Taehyung veľmi vďačný. Radšej by spal na tom prašivom matraci, než na hnusnej, špinavej a mastnej dlážke.
Naproti matracu boli jedny úzke železné dvere, na ktorých bol obrovský zámok. Okrem matraca a dverí Taehyung v miestnosti nič iné nevidel. Nemal tu dokonca ani okno, ktorým by počul pouličné vtáky, a ktoré by mu v tejto situácii priniesli aspoň maličkú útechu. Nemal tu nič.
Nespokojne zamrnčal, keď sa posadil, na čo sa priam okamžite ozvala jeho hlava. Siahol na ňu, cítiac na svojich prstoch niečo vlhké a nepríjemné. Vytreštil oči, keď ruku odtiahol a priložil k nosu. Páchlo to za krvou.
Sykol a ruku od červenej tekutiny vytrel do matraca. Pomaly sa posadil a oprel o stenu, ktorá mu práve slúžila ako jediná opora a svoj pohľad zaboril do svojich nôh. Bol skoro nahý. Nemal na sebe nič iné, než boxerky a Kookieho veľkú bielu košeľu.
Opäť ho striaslo, keď ho ovalil studený vzduch, ktorý sa tiahol od stien do všetkých kútov miestnosti. Karamelovlások si preto košeľu snažil stiahnuť najnižšie, ako sa to len dalo, v snahe aspoň trošku zahriať svoje holé nohy, ktoré si už od chladu skoro ani necítil.
Potom si však spomenul na tie črepiny v jeho chodidle. Rýchlo si pokrčil nohy, zadívajúc sa na obrovskú ranu, ktorá sa mu práve vystavila na obdiv. Nie žeby vyzerala nejako krásne. Ak by existoval Miss tých najkrajších rán, Taehyunga by pravdepodobne diskvalifikovali.
Zvráštil obočie a črepiny sa len končekmi prstov dotkol. No aj to bolo dosť na to, aby mladší vykríkol v hroznej agónii. Netušil, ako bolo možné, aby sa jedna črepina zavrtala tak hlboko do jeho chodidla. No rozhodne ju tam nenechá.
Odhodlaný ju vybrať si nohu viac spevní, keďže si je istý, že ňou bude škubať ako šialený a prstami chytí maličký kúsoček črepiny, ktorý z jeho nohy vyčnieva. Bolesť sa akoby na povel rozprúdi do celého jeho spodného tela až na miesto črepiny, kde pôsobí najintenzívnejšie.
Taehyung kŕčovito zatvorí oči. Tak veľmi to bolí. No musí si to vybrať. S hlbokým nádychom zatají dych a črepinu uchopí pevne do prstov. Pomaly ju začne ťahať von, zatnúc zuby a kusnúc sa do pery, aby nevydal ani hlásku.
Po pár minútach sa však rozhodne si dať pauzu. Nevzdáva to. Len sa na zbytok psychicky a hlavne fyzicky pripravuje. Už opäť plne pripravený uchopí do ruky črepinu, no v tom do miestnosti vtrhne nezvaná osoba.
Vypracovaný, trochu nižší, no stále vyšší než Taehyung sám a hlavne, s nepríjemným vraždiacim pohľadom, sa muž rozhliadne do miestnosti, než jeho oči skončia na maličkom tele karamelovláska.
Uchechtne sa. "Oh...Už si hore. To ti teda ale trvalo." Pomalým tempom sa k drobnému telu rozíde, vyzerajúc ako nejaký predátor, ktorý si ide pre svoju obeť. Až kým je úplne pred ním Taehyung spozná, že ten muž je tá jemu najodpornejšia osoba, aká na tomto svete existuje.
"Otec..?!" Vyhŕkne potichu a svoje nohy automaticky stiahne k svojmu telu. Neverí tomu. Nechce. Nechce uveriť, že jeho vlastný otec ho uniesol od jeho jedinej záchrany. Od jeho veľkej lásky, ktorú mu musel dať niekto úplne iný, než on sám. Svojmu vlastnému synovi.
"Dobré ránko, synak! Vstával som o piatej len kvôli tebe, aby som potom stíhal do práce. Som ja to ale pozorný otec, však..?" Zasmeje sa samoľúbo a k drobnému trasúcemu sa telu sa skloní. "Si tak rozkošný...Skoro ako tvoja matka..! Uvidíme, či budeš tak aj vzdychať, ako ona.."
Zákerne sa uchechtne a svoju ruku presunie k opasku svojich nohavíc. V Taehyungových očiach sa zabliskne teror. Strach a pocit samoty bolo jediné, čo práve teraz cítil. Jeho telo sa začalo ešte viac triasť. Zabudnúc na to, že nejaký kus skla v jeho chodidle stále prebýva, začal sa od muža, ktorý je snáď trikrát väčší, než on sám, vzdiaľovať dovtedy, kým nenarazí chrbtom o studenú stenu.
Úškrn muža pred ním sa len prehĺbi, pomaly si nohavice sťahujúc spolu s boxerkami, až kým na drobného chlapca nevypadne jeho mužstvo. Okolo ruky si omotá svoj kožený hnedý opasok a Taehyunga si surovo pritiahne späť.
Chlapec výkríkne, keď sa sklo viac zaryje do jeho mäsa kvôli matracu, na ktorom si nohu položí.
"Drž hubu..!" Muž natiahne opasok, na čo sa Taehyungové zorničky ešte viac zúžia. Miestnosťou sa ozve ostrá rana a jediné, čo Taehyung cíti, je obrovská bolesť v jeho tvári. Vydesene a bolestne zatvorí oči a neodváži sa ich otvárať. Čo sa samozrejme starému chlapovi nepáči.
"Otvor tie oči...Už aj!" Opäť opaskom striehne na tvár úbohého chlapca, ktorý len bezmocne výkríkne a svoje oči konečne rozlepí. Aj keď nechce. Vôbec nič z toho nechce. Chce sa prebrať a zistiť, že toto celé bol len sen. Prebrať sa vedľa jeho Kookieho, ktorý ho bude pred tou nočnou morou utešovať a strážiť.
No to želanie sa však roztriešti na milión kúskov hneď čo mu chlap doslova roztrhá boxerky a hrubo do neho vnikne. Bez prípravy alebo niečoho, čo by mladšiemu bolesť trochu zmiernilo. Muž totiž chcel, aby chlapec trpel. Oveľa viac, než by si to Taehyung predstavoval.
___________
Už bolo extrémne na čase updateovať. Hrozne sa ale ospravedlňujem, že dlho nebol update. Ako vidíte, začala škola, a ja sa silou, mocou snažím opraviť matiku, ktorá mi vôbec nejde.
