¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
"Pane!!" Zakričí brunet snáď na celú stanicu, rútiac sa do kancelárie svojho šéfa ako neriadená strela rozrušených hormónov. Ten naopak až príliš pokojne vzhliadne od svojej rozpísanej práce v podobe kopy mnohda a mnohda papierov.
"Áno, Jeon...?" Pozdvihne arogantne obočie a mládenca si prezrie od hlavy až po päty. Poupraví si svoje okrúhle okuliare, ktoré mu neustále padajú na špičku nosa a z čela si odrhnie pár neposlušných šedín.
"Potrebujem najlepších investigátorov, akých tu máme..."
"Investigátorov? A na čo..? Pokiaľ viem, tí sa vysielajú len v ťažko odhaliteľných prípadoch.."
"Ide o únos!" Vyhŕkne priam zúfalo. Jeho tvár oplýva samou starosťou a strachom o dotyčnú chýbajúcu osobu. Je vidieť, že mu na nej veľmi záleží.
Muž pred ním si povzdychne a pohodlnejšie sa ponorí do operadla svojho mäkkučkého kresla. "Ako vieš, že ide práve o únos..? Čo ak si tá osoba len niekam zašla..?" Pokrčí ramenami.
"Som si istý, že ide o únos... Na mieste činu sú rozbité kúsočky skla a stopy po krvi.." Jungkook nad tou spomienkou prehltne. "Osobne uneseného poznám.. nešiel by s niekým dobrovoľne bez toho, aby mi to povedal. Ešte v strede noci.."
"V strede noci, hovoríš...?"
Hnedovlások prikývne, na čo si starší povzdychne a prikývne. "Choďte k detektívovi Kimovi. Povedzte mu, že máte moje povolenie na pátranie..." Pokynie, na čo brunet horlivo prikývne a rozbehne sa pátrateľa hľadať.
Oči sa mu rozžiaria maličkými iskričkami nádeje, keď ho zbadá v jedálni pokojne jesť svoj obed. Predsa len, bol to jeden z najlepších detektívov v Soule. Absolvoval strednú a vysokú detektívnu školu BigHit, najťažšiu univerzitu v Južnej Kórei. Rozlúskol aj tie najťažšie prípady. Nie je divu že Jungkook dúfal, že ho nájde v rýchlom čase.
"Pán Kim!" Zavolá na neho, na čo sa mladý pohľadný muž otočí po započutí svojho mena s otáznikmi v očiach, no s prívetivým úsmevom na tvári.
Mladšieho si zavolá k sebe. Jungkook nečaká a rozbehne sa k svojmu už od pohľadu hyungovi. Avšak nesadne si, ani keď mu to detektív pokynie. Len pokrúti hlavou a začne chrliť vetu za vetou.
"Potrebujem vás! Môjho priateľa uniesli včera večer a nemám vôbec tušenia, ako ho nájsť, keďže za sebou nenechal žiadne stopy o tom, kde by sa mohol nachádzať..! Svoj mobil má doma, nemôžem ho vyhľadať ani pomocou tých najlepších vyhľadávacích prístrojov! Mám povolenie od šéfa na investigatívnu činnosť, však mi ho pomôžete nájsť? Musíte...! J-ja... Nemôžem žiť s tým, že ho niekto u-uniesol a j-ja s tým nič nerob-bím..!" Prepukne v hlasný plač mladší, oči si okamžite zakrývajúc rukávom.
