Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Yoongi? Si v poriadku?" Z jeho myšlienok ho vytrhol chrapľavý hlas, ktorého majiteľ stále stál vedľa blondiačika, čakajúc na odpoveď. Yoongi prekvapene zaklipkal očami a prikívol.
,,Áno...len som...premýšľal." Yoongi sa trhavo nadýchol, vediac, že to, čo cítil v jeho podbrušku, je šteklenie motýľov, ktorí sa vyplašili vždy, keď o chlapcovi blondiačik premýšľal. Yoongi to vedel.
Vedel, že je zamilovaný.
A chcel s tým niečo robiť.
V momente Namjoonovi hodil panvicu do rúk, ktorú on horko-ťažko zachytil, a rozbehol sa ako neriadená strela z domu. Kam? Smer: policajná stanica.
Yoongi si nikdy nemyslel, že by tam chodil násilím, nie to ešte dobrovoľne. No musel tam ísť. Nemohol svoje pocity nechať zamknuté v truhlici.
Už viac nie. Už sa nechcel schovávať v jeho ulite. Chcel z nej vyjsť a po prvýkrát uvidieť svet ružovými okuliarmi.
No jeho sebavedomie sa vytratilo tak rýchlo, ako aj prišlo. Prečo? Pretože pred policajnou stanicou sa nachádzal ten najkrajší chlapec, ktorého túžil uvidieť niekoľko týždňov, dní a hodín.
Jeho úzka uniforma mu obopínala telo na každom správnom mieste. Červenovlások bol svalnatý, to áno, no jeho telo malo aj krivky, ktoré pripomínali tie ženské. Čo sa samozrejme Yoongimu páčilo, hlavne chlapcov zadok, ktorý vyzeral v obriahnutej uniforme úžasne.
Boli to len tri týždne od ich stretnutia, no Yoongi nechápal, ako to dokázal vydržať, keďže teraz by tohto chlapca nepustil z jeho zovretia ani na minútu. Blondiačikovi podskočilo srdce, keď sa na neho červenovlások otočil, venujúc mu milý úsmev, zatiaľ čo za plece držal vyššieho muža v putách.
Jeho dlane sa začali potiť, keď sa k nemu chlapec začal približovať. ,,Ahoj, teba som už dlho nevidel, čo ťa k nám privádza?" Zasmial sa červenovlások, prinútiac staršieho srdce sa roztopiť ako čokoláda na horúcom slnku.
Otvoril ústa v snahe niečo povedať, no z jeho hrdla sa nevydral ani hlások. Celú cestu si pripravoval svoj prejav, no hneď ako uvidel krásneho chlapca, celý prejav sa mu vyparil z hlavy.
,,J-j-ja, n-no...c-chcelb-by som s-a ťa opýtať, ž-že, či by s-sine-nechcelí-sťs-s-somn-nou...v-von?" Vykoktal zo seba priam nezrozumiteľne, čím si vyslúžil zmätený, no zároveň pobavený pohľad červenovláska.
,,Jasné, keď mi skončí pracovná doba. Kam pôjdeme?"
Yoongi sa v duchu prefackal za to, že si to poriadne nepremyslel a skočil do toho až po uši. Vytešená tvár chlapca ho rozptýľovala, pretože nevedel, aké miesta chlapec má a nemá rád.
,,N-no...napríklad na kávu? Vieš, aby sme sa lepšie spoznali a tak."
,,Kávu nepijem, ale môžem si dať nejaký zákusok." Prvá facka.
,,Fajn. Poznám jednu dobrú cukráreň, ktorá je otvorená do pol piatej. Kedy končíš?"
,,O pól šiestej." Druhá facka.
Yoongi sa nervózne zasmial, no prívetivý úsmev, ktorý neopúšťal chlapcovu tvár, ho ubezpečil o tom, že sa s ním chlapec necíti trápne alebo nejako zle.
,,Tak...kam by si chcel ísť?" Opýtal sa pre zmenu Yoongi, čakajúc na odpoveď ako šteniatko čakajúce na svojho pána, kedy mu dá ďalší povel.
,,Dnes premietajú jeden film, na ktorý by som chcel ísť. Mohli by sm-"
,,Prídem ťa vyzdvihnúť." Prerušil ho Yoongi a hravo na neho žmurkol, naberajúc viac odvahy keď uvidel v chlapcovej tvári jasnú červeň, ktorú mu spôsobil on.
,,D-dobre." Zakoktal sa pre zmenu chlapec v policajnej uniforme a už sa otáčal späť ku kriminálnikovi, ktorého mal vypočúvať.
Yoongi mu poslednýkrát zakýval a spokojný sám so sebou sa vybral späť domov.
Bolo to rýchlejšie, než som si myslel.
Pomyslel si Gi a šťastne si zahryzol do pery aby nezačal od radosti kričať ako nejaká vlhká trinástka, keď okolo nej prejde jej crush.
No to ešte nevedel, že sa bude v budúcnosti preklínať za to, že si na rande vybral dnešok.
