اوووه! هذه الصورة لا تتبع إرشادات المحتوى الخاصة بنا. لمتابعة النشر، يرجى إزالتها أو تحميل صورة أخرى.
"Jungkookie..?" Opýtal sa do ticha karamelovlások, opierajúc sa o jeho milenca, ktorý si ho spokojne pridržiaval rukou okolo jeho pásu.
Práve teraz ležali vo veľkej posteli v ich už spoločnej ložnici, obaja čerstvo umytý po ich noci plnej vášne, hladu a lásky.
"Hmm..?" Brunet bol už dávno v polospánku, vnímajúc svojho rozkošného priateľa len zriedka, no aj napriek tomu sa snažil zachytiť každé jeho slovo.
Mladší sa s úsmevom pritúlil k brunetovi, položiac si ruku na jeho holú hruď, presne na miesto, kde bilo jeho srdce. "Milujem ťa." Zazubil sa šťastne a hlavu si zavŕtal do staršieho hrude.
Jungkook sa nad tým pousmial, ukazujúc svoje zajačie zúbky. Tieto slová donútili jeho srdce biť oveľa rýchlejšie, čo si mladší všimol a zachichotal sa. "Aj ja teba, Tae.." zašepkal brunet a Taehyungovi vtisol na čelo dlhý bozk.
Karamelovlások spokojne zamrnčal, sám zatvoriac oči a upadajúc do hlbokého spánku.
~~~~~~~
Celou miestnosťou sa rozliehal divný zvuk, ktorý donútil sa mladšieho nespokojne pomrviť, natisnúc sa na svoj zdroj tepla ešte viac. Snažil sa tomu nevenovať pozornosť, keďže to mohol byť len niekto zvonku.
Preto si len hlavu položil na Kookovo rameno a opäť sa snažil prepuknúť spánku. No v tom ho však vyrušil zvuk rozbíjania skla. Taehyung vystrašene rozlepil oči dokorán, okamžite sa vyšvihnúc do sedu, jeho oči skenujúce každý roh a centimeter miestnosti.
Nenašiel však nič podozrivé, no bol si na stopercent istý, že niečo počul. Ako zvedavá duša sa preto rozhodol celý dom prejsť a nájsť príčinu toho zvuku. Pomaly sa vymanil z Jungkookovho zovretia, prikryjúc ho a po špičkách sa vybral z miestnosti.
Opatrne zatvoril dvere a vydal sa tam, kam ho jeho zvedavá a nevinná dušička zaviedla. Skontroloval kúpeľňu.
Nič.
Skontroloval kuchyňu.
Nič...
Opäť sa teda vybral na maličkú chodbu, ktorá viedla do všetkých miestností. Jediné miesto, ktoré však nepreskúmal, bola tmavá a priam temná obývačka.
Taehyung tam nechcel ísť. Pripadala mu až príliš strašidelne. No musel sa uistiť, že je naozaj všetko v poriadku. Pomalými a bojazlivými krokmi sa dal do kroku. Postavil sa rovno doprostred obývačky, hľadajúc všetko nezvyčajné.
Zrazu vykríkol bolesťou, skloniac hlavu, na čo sa mu dostal výhľad na ostré kúsky črepín, ktoré sa mu zarezávali do nohy. Do jeho očí sa nahrnuli slzy, ktoré si okamžite našli cestu na povrch. Chytil sa okraju okna, zodvihujúc nohu, v snahe si črepiny nejako vybrať.
Jeho zreničky sa však zúžili, keď pred sebou zbadal rozbité okno. Po jeho chrbte prebehla dávka zimomraviek, jeho telo sa onedlho začalo nekontrolovateľne triasť a z jeho pier začali unikať tiché vzlyky jak bolesti nohy, tak strachu.
Vedel totiž, že tam nebol sám.
A agresívne zvuky za ním to len potvrdili.
_____________
Finallyyyyy!!
Konečne som sa dostala do našej hlavnej drámy tejto knihy! ^^
