Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Jungkook pomaly rozlepil svoje viečka s úsmevom, pripravený šťastne pozdraviť nový deň. Viac sa pritúlil k osobe vedľa seba a zamrnčal. Spokojne nasal vôňu svojho milovaného, ktorý s ním každú noc spal. Miloval ten pocit. Prebudiť sa vedľa svojho priateľa bolo to najlepšie, čo sa mu kedy mohlo stať.
Ak by našiel magickú lampu, jeho tri želanie by boli prosté... Mať Taehyunga. Zobudiť sa každý deň vedľa Taehyunga. A tisíc ďalších želaní.
Uchechtne sa a od osoby sa odtiahne, vyšvihujúc sa nad ňu a lakťami sa zaprie vedľa jej hlavy. "Vstávame, kráska... Musím ísť do práce a chcem predtým ešte dostať svoj zaslúžený ranný bozk. Viem, čo povieš! Zaslúžený? A čím? Avšak mám pre teba jednoduchú odpoveď! Je to tým, aký som úžasný!" Zasmeje sa brunet a zamračí sa.
"Noták... Nie je možné, aby si ešte teraz po mojom bľabotaní spal... Tak šup! Idem pripraviť raňajky.." Hravo ho so smiechom capne po zadočku a rýchlymi krokmi sa vydá do kuchyne, kde, ako povedal, začne pripravovať raňajky v podobe jednoduchých toastov.
Pozrie na hodiny a zvrášti obočie, keď Taehyunga stále niet. Povzdychne si a trošku otrávene sa došuchtá späť do spálne. "Taeeeeeeee...! Vstávaj! Potrebujem pusu!" Vyšpúli spodnú peru brunet a zavesí sa na dvere.
Keď však vidí, že mladšieho asi nijako neprinúti, opäť ho zaľahne. "Chceš ma naštvať, babyboy..?" Zavrní svojím sexy ranným chrapľavým hlasom a Taehyunga odkryje, keďže bol chlapec doteraz zakrytý až po uši perinou.
"Ha! Vstá...vaj..." Brunet sa zasekne a zvrášti obočie. Namiesto krásneho karamelovlasého chlapca sa v posteli nachádza obyčajný biely vankúš. Jungkook sa prudko postaví a začne sa rozhliadať po celej miestnosti. "Tae..?!" Zakričí, no ako odpoveď sa mu dostane len prázdne ticho.
Starší sa chytí za vlasy.
Nepanikár, Jungkook, určite je len v kúpeľni...
Pomyslí si, snažiac sa tomu aj veriť. S nádejou v očiach sa rozíde tam a spolu s malým úsmevom otvorí dvere od kúpeľne dokorán. "Tae!-" Už opäť sa zasekne, keď svoje rozkošné drobné telíčko nikde nezbadá.
Jeho srdce sa rozbúši o čosi rýchlejšie. Mladšieho začne hľadať po celom dome. Prehľadá úplne všetko, celý dom prevráti naruby, no akoby sa po ňom zľahla zem. Okrem jeho vecí mu po ňom nič neostalo, čo ho znepokojovalo ešte viac.
Posledná izba, čo mu zostávala, bola obývačka. Vôbec ho ani nenapadlo ju prehľadať, no nejaký hlas autorky mu našepkával, aby sa tam aj tak pozrel, čo brunet po dlhom premýšľaní napokon urobil.
To, čo ho tam privítalo, mu donútilo podlomiť kolená. Nenašiel Taehynga, ale rozbité sklo. Po celej dĺžke.. Čo ho ešte viac vydesilo, bola červená tekutina na črepinách. Pomaly sa k nej zohol a jednu črepinu vzal do prstov. Skúmavo si ju prezrel, na čo vytreštil oči a odhodil ju čo najďalej od seba, keď sa mu potvrdilo, že tá tekutina je vlastne krv. Už dlho zaschnutá krv...
Prudko sa postaví a zamieri do spálne. Zo skrine schmatne svoju vyžehlenú uniformu a začne si ju obliekať, zatiaľ čo sa mu do očí nahrnú maličké kvapôčky sĺz. Tú uniformu mu ešte včera žehlil Taehyung. Ešte včera s ním ležal v posteli, mazlili sa. To znamená, podľa konzistencii krvi, že musel odísť včera večer.
Jungkook si do opaska uniformy strčí zbraň, putá a ostatné veci, ktoré sú k zadržaní páchateľa potrebné. Do vrecka si ešte narýchlo strčí mobil a rýchlymi krokmi vyrazí k svojej šedej Audine.
_____________
Again, krátka kapitola, heh. Snažím sa ale vydávať každý deň, pretože mám hrozne veľa nápadov na knihy a chcem ich písať postupne xdd and that sucks.
Bcuz moja pamäť je na nič, takže to nechcem dopliesť. Už teraz mám problém s tým, akú minulosť má ktorá postava xddddd don't judge me..
