•𝓣𝓱𝓲𝓻𝓽𝔂-𝓼𝓲𝔁•

398 41 23
                                    

Yoongi rozrazil dvere od svojho bytu a ako telo bez duše ich zatvoril

Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.

Yoongi rozrazil dvere od svojho bytu a ako telo bez duše ich zatvoril. Chrbtom sa o nich oprel a zatvoril oči, v snahe zadržať ďalší nával sĺz, ktoré sa dravo dostávali na povrch. Yoongi prudko vydýchol a po dverách sa zviezol až na zem, jeho pery opustiac hlasný vzlyk.

V jeho hlave sa mu odohrával obraz Jimina, ako sa šťastne usmieva vedľa atraktívneho muža. No hneď po tom keď obraz zmizol, sa mu objavilo pred očami len jedno jediné slovo.

Prečo?

Pýtal sa Yoongi sám seba. Prečo?

Prečo sa cíti úplne zdrvený? Prečo ho úsmev toho chlapca lieči, no zároveň ho zabíja? Prečo sa musel zamilovať práve do neho? Prečo sa jeho prvá láska, do ktorej sa zamiloval, odkopla skôr, než by mu dala šancu?

Prečo?

No žiadna odpoveď mu neprichádzala. A možno ani nepríde, pokiaľ ju nebude hľadať sám.

Yoongi kŕčovito zvieral lem svojho trička a svoje nohy si pritisol viac k svojmu telu. Bola mu nehorázna zima aj napriek tomu, že v jeho byte bolo 25 stupňov.

Pomaly sa zozbieral zo zeme a namieril si to do kúpeľne, kde sa vyzliekol. V zrkadle zazrel svoj obraz.

Škaredý.

Yoongi premýšľal nad všetkými svojími nekvalitami. Celá jeho tvár bola červená a opuchnutá od večného plaču. Jeho oči boli priam krvavé, jeho pery boli mierne suché a pootvorené, a jeho vlasy už dávno nemali sýto blonďavú farbu. Boli tmavé a rozcuchané na všetky svetové strany.

Potom sa pohľadom presunul na svoje telo. Jeho tehličky mu začínali miznúť, pretože už dosť dlho neposiloval. Jeho ruky boli zjazvené tak isto ako aj jeho stehná. Pohľadom skĺzol na svoju hruď. Bola stále pevná, no škrabance sa na nej nedali prehliadnuť. Blondiačik uprel pohľad k dlážke, no jeho pozornosť zaujal zlatý zapaľovač na zemi. Sklonil sa k nemu a premýšľal odkiaľ ho vlastne má. Smutne sa pousmial keď si spomenul na udalosť z minulých rokov.


















Flashback•

Pred 7 rokmi...


















,,Všetko najlepšie Hyung!!!" Zakričali zborovo traja chlapci a skočili na čiernovláska. Chlapec sa zapotácal dozadu a snažil sa udržiať si rovnováhu, no kamienok ktorý sa záhadne objavil pri jeho nohe ho donútil spadnúť.

,,Ďakujem chlapci!" Zasmial sa aj napriek bolesti z toho, že práve dopadol na tvrdý asfalt a so žiarivým úsmevom všetkých troch silno objal.

,,Dneska máš 18 Yoongie-Hyung! Musíme to poriadne osláviť!" Vypískol radostne maličký chlapec s karamelovými vlasmi, v jeho očiach boli vidieť značné iskričky šťastia, nad čím sa ostatní chlapci zasmiali. Z vrecka svojej bundy vytiahol malú krabičku a ihneď ju vtisol čiernovláskovi do rúk.

,,Č-čo je to?" Prekvapene na to zízal a začal si čiernu krabičku prezerať. ,,Je to predsa tvoj narodeninový darček Hyung!" Zasmial sa chlapec a opäť čiernovláska objal. Yoongiho telom sa rozprúdil divný hrejivý pocit a na jeho tvári sa usadil nečitateľný výraz.

Opatrne začal krabičku otvárať a jeho oči sa zaleskli, keď uvidel predmet vo vnútri. ,,P-prepáč...určite si čakal niečo iné, no našetrili sme na to všetci spolu a...videli sme, ako si na neho v obchode zízal..." Ozval sa Namjoon a smutne sa na Yoongiho pozrel, vediac, že by si čiernovlások želal niečo iné.

Yoongi sa pozeral na predmet vo svojej ruke so smutným výrazom. V tom sa po jeho líci skotúľala jedna veľká slza, za ktorou následovali ďalšie. Bol to zlatý zapaľovač, na ktorý si Yoongi sporil niekoľko rokov. Už od mala sa mu veľmi páčil a vedel, že sa páčil aj jeho otcovi, keď bol ešte na žive. A preto si ho chcel kúpiť, aby mal s jeho otcom aspoň niečo spoločné. Yoongi ho vôbec nepoznal, no stále, keď ho niekto spomenul, sa v jeho srdci niečo zachvelo. Mal s ním zvláštne puto aj napriek tomu, že sa nikdy nevideli. Yoongiho otec totiž zomrel v armáde, deň po tom, čo sa narodil. Jeho matka z toho bola zdrvená, no Yoongiho nadovšetko milovala a starala sa o neho ako o svoj poklad. Pretože to pre ňu aj bol.

Po jeho líci skĺzla ďalšia slza, a to chlapci brali ako poplach. Taehyung čiernovláska silno objal, zatiaľ čo sa na jeho chrbát nalepil zozadu Hoseok a Namjoon ho začal upokojovať sladkými rečami.

,,Ď-ďak-u-j-jem." Vykoktal zo seba a trhavo sa nadýchol, zvierajúc chlapcov v objatí silnejšie. Keď sa upokojil, s úsmevom na tvári sa odtiahol a každého ešte raz objal. Rozhodli sa, že to pôjdu osláviť veľkým zmrzlinovým pohárom, a tak sa vybrali do jednej z najlepších cukrárni v Daegu.

,,Chceš túto, alebo túto?" Opýtal sa Hoseok keď už sedeli za jedným z mnohých stolov v kúte. Cukráreň bola priam na prasknutie, takže nechápali, ako mohli nájsť štyri voľné miesta dokonca vedľa seba.

,,Túto" Odpovedal čiernovlások a nadšene ukázal na veľký pohár s jahodovou, čokoládovou a čučoriedkovou zmrzlinou. Hoseok prikívol a zavolal na čašníčku, ktorá k nim po pár minútach prišla. Všetci si objednali o čosi menšie poháre, chceli aby sa Yoongi cítil v tento deň výnimočne a dôležito.

Po dlhom rozprávaní a jedení zmrzliny sa vybrali do lesa. Mali v ňom svoje zvláštne miestečko, kam nikto nechodil. Bolo to zanedbané, no vôbec im to nevadilo. Vyhovovalo im, že ich nikto nemusí pozorovať, ako stvárajú hlúposti. Bolo to iba ich tajné miestečko.

,,Takže, chceš mi povedať, že to urobila zase?!" Povedal naštvane Hoseok a rozhodil rukami, omylom trafiac tvrdý strom. Bolestne zaúpel a začal skákať na jednej nohe, držiac si tú druhú, aj napriek tomu, že si narazil ruku a nie nohu. Chlapci sa rozosmiali a pozorovali skákajúceho Hoseoka, ktorý sa mračil. Vyzeral naozaj vtipne.

Yoongi len pobavene prikívol a naďalej sa nechal objímať Taehyungom, ktorý sa k nemu za ten čas nenápadne pritisol. ,,Kámo, máš naozaj divnú susedu. Tej babke určite straší v hlave. Najradšej by som ju poslal na psychiatriu." Šomral si Namjoon a sadol si spolu s ostatnými na most, ku ktorému konečne prišli.

,,Hyung, takto sa o starších nerozpráva!" Napomenul ho karamelovlások a hravo Namjoona udrel do ramena. ,,Ale naozaj! Ak by mňa niekto špehoval, ako si spievam v sprche, tak by som sa asi presťahoval! Ako sa tam vôbec dostala?! Daj si tam kamery Yoongi!" Začal Namjoon, no ako odpoveď sa mu len dostal pobavený smiech čiernovláska, ktorý si na jeho rameno položil hlavu.

Hoseok sa k nim vtisol a na Namjoonove a Yoongiho nohy si položil celé telo, jeho hlava spočinúca v mladšiom lone. Takto štyria zostali ešte asi hodinu. Yoongi v Taehyungovom objatí, jeho hlava na Namjoonovom ramene a Hoseok ležiaci ich nohách. Užívali si to príjemné ticho, ktoré medzi nimi vládlo a prítomnosť toho druhého.


















_______________

Takže... žijem, hurá! ^^

Ak ste to nepochytili, Yoongi má v súčasnosti 24 rokov. No, aby sme v tom mali prehľad, tak vám to napíšem sem:

Taehyung: 20 rokov.
Jungkook: 22rokov.
Jimin: 23 rokov.
Yoongi: 24 rokov.
Hoseok: 25 rokov.
Namjoon: 25 rokov.
Jin: 24 rokov.

Takže...áno...budem sa snažiť byť aktívna.

Ľúbim vás! <3



TewiBeaw

ᴍʏ ᴄᴜᴛᴇ ᴄʀɪᴍɪɴᴀʟ- ᴛʜᴇ ʙᴇɢɢɪɴɪɴɢ (kniha prvá)Kde žijí příběhy. Začni objevovat